Rok 1993: Na trhu sa objavili prvé telefónne karty

     Prvých sto kusov verejných telefónnych automatov na telekarty rozmiestnili v Bratislave. Dali sa z nich uskutočňovať hovory miestne, medzimestské a medzinárodné. Telefónne karty do telefónnych automatov vyrábala francúzska spoločnosť Schlumberger. 

    Ani nie po dvoch desaťročiach nárast používania služieb mobilných telefónov a sietí, znížil dopyt po verejných telefónnych automatoch (VTA), a tak Slovak Telekom pristúpil v roku 2013 k znižovaniu ich počtu v uliciach miest a obcí. Umožnilo mu to rozhodnutie Telekomunikačného úradu SR z augusta 2012.

     Najväčší záujem o telefonovanie z verejných telefónnych automatov bol v 90. rokoch 20. storočia. Vtedy sa ich počet na Slovensku odhadoval na viac ako 16 tisíc. V roku 2015 bolo na Slovensku už iba 166 VTA. Najviac ich zostalo v Martine - šesť, v Bratislave štyri a v ďalších väčších mestách po tri.

     Prvé telefónne prístroje sa na území bývalého Československa objavili v roku 1881, teda päť rokov po tom, čo zaň profesor Alexander Graham Bell získal v Spojených štátoch amerických patent. Jeden z prvých hovorov uskutočnil v apríli 1881 majiteľ Ladvickej bane, nemecký podnikateľ zo saskej kamenice Richard Hartmann. Telefonoval z firemnej budovy v Ladviciach na stanicu Ústecko-teplickej dráhy v Duchcove. V Prahe vznikla v októbri toho istého roku spoločnosť Pražské podnikateľstvá pre telefóny. Jej zakladateľom bol Jan Palacký. Spoločnosť vybudovala v roku 1882 v Prahe prvú ústredňu s 11 účastníkmi. V zime toho istého roku vyšiel aj prvý telefónny zoznam s 98 účastníkmi. Prahu s Viedňou prepojila medzimestská ústredňa hneď v prvý rok telefonovania z nášho územia v roku 1891, o päť rokov neskôr (1896) už bolo mesto napojené na medzištátnu telefónnu sieť.

    Bratislava sa dočkala svojej prvej telefónnej siete v roku 1884. Vybudoval ju podnikateľ K. Kragl a mala 12 účastníkov. Ďalšie telefónne siete boli zriadené v Košiciach, Komárne a Nitre.

     Po druhej svetovej vojne sa začal v Československu vo veľkom rozvíjať telekomunikačný priemysel. V auguste 1946 bol založený koncernový podnik Tesla, ktorý zlúčil 16 samostatne dovtedy dobre fungujúcich závodov. V roku 1951 zriadili aj na Slovensku, v Liptovskom Hrádku, nový závod Tesla, v ktorom sa vyrábali telefónne prístroje s príslušenstvom. V roku 1953 vznikol Výskumný ústav Telekomunikácií, v tom istom roku sa ukončila úplná telefonizácia republiky, čím sme získali aj svetové uznanie.

     Telefonovanie bolo v jeho počiatkoch veľmi nákladnou záležitosťou. Rozhovor po „drôte“ sa vyrovnal cene uhlia, či litru kvalitného vína. Dostupnejším sa stalo v roku 1911, keď zriadili prvý verejný telefónny automat. Ešte pred prvou svetovou vojnou bolo na Slovensku 7854 telefónnych staníc v 450 obciach. Prahu s Bratislavou spojil telefónny kábel v roku 1925, čo podstatne skrátilo čakaciu dobu na telefonické spojenie z 1 až 3 hodín na 4 až 12 minút. Prvý telefonát cez oceán bol naviazaný v roku 1928. Kvalita telefonovania sa zvýšila po druhej svetovej vojne. V koncernovom podniku Tesla sa začali vyrábať automatické telefónne ústredne (typ P51), čím sa umožnila ďalšia telefonizácia ČSR. Poslednou obcou, ktorá sa pripojila v republike na telefónnu sieť bola východoslovenská dedina Krajná Bystrá pri Svidníku v roku 1953.

     Vo svete boli telekomunikácie považované nie za službu, ale za výrobnú silu, pretože mali kľúčový význam pre chod a rozvoj národného hospodárstva. V bývalom Československu bol podiel investícií do tohto odvetvia jedným z najnižších vo svete. Telefónna sieť bola vybavená zastaranými zariadeniami, takisto hustota telefonickej siete patrila medzi najnižšie v Európe. Do roku 1969 sa dalo volať medzimesto len cez spojovateľku na medzimestskej ústredni. V medzinárodnom styku fungovala väčšinou poloautomatická prevádzka. Prvé automatické medzinárodné spojenie sa uskutočnilo 1. novembra 1969 s poľskou Varšavou.

     Na konci 6. päťročnice (1980) bolo v ČSSR 864 tisíc telefónnych staníc (v roku 1953 ich bolo 85 tisíc) a 1507 verejných telefónnych ústrední, z toho bolo 90 percent automatizovaných. Prvá mobilná rádiotelefónna sieť Nordic Mobile Telephone (NMT) bola spustená v roku 1991. Prvé mobilné telefóny boli veľké a drahé, preto nebol systém mobilnej komunikácie spočiatku rozšírený. Svoje miesto mali preto na telefónnom trhu verejné telefónne automaty, ktoré neustále zvyšovali komfort svojich služieb.