Rok 1949: Založili SĽUK

     S myšlienkou založiť ľudový umelecký súbor prišiel v roku 1948 povereník informácií a osvety Ondrej Pavlík. Pripravoval oslavy piateho výročia SNP a mal v úmysle spojiť všetky existujúce amatérske súbory. Chcel, aby na veľkolepom podujatí vystúpili s jednotným programom. Túto myšlienku podporoval aj vtedajší povereník školstva Ladislav Novomeský.

     Prvým zamestnancom SĽUK-u sa stal bývalý riaditeľ rozhlasu Emil Rusko, 17. novembra 1948 bol vymenovaný za riaditeľa profesionálneho súboru SĽUK. Prvým umeleckým vedúcim sa stal Pavol Tonkovič. Členmi prípravnej komisie boli aj hudobní skladatelia Alexander Moyzes, Andrej Očenáš, herec a divadelný režisér Karol L. Zachar a i.

     Od januára do mája 1949 sa robil po Slovensku nábor do tanečného súboru, zboru a orchestra. Na konkurz sa prihlásilo 900 uchádzačov, komisia ich vyskúšala 700. Medzitým SĽUK dostal svoje prvé priestory na Sliači v hoteli Štubňa. Dňa 1. mája 1949 tam nastúpilo 38 tanečníkov, 15. mája toho roku 45 členov speváckeho zboru a 1. júna 1949 18 členov orchestra.

     S prvým umeleckým programom vystúpili na oslavách piateho výročia Slovenského národného povstania 29. augusta 1949 vo Zvolene. Súbor zožal obrovský úspech nielen u publika, ale i odbornej a umeleckej verejnosti. Po zvolenskej premiére nasledoval veľký vlakový zájazd po Slovensku. Odvtedy nechýbal na žiadnom významnom kultúrnom podujatí.

     Na tvorbe programu SĽUK-u sa v jeho začiatkoch podieľali hudobný skladateľ Alexander Moyzes, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová.

     Za najdôležitejšiu osobnosť v histórii telesa je považovaný tanečník, choreograf, umelecký vedúci a režisér Juraj Kubánka. V súbore pôsobil od roku 1949 až do odchodu do dôchodku v roku 1993. Pre SĽUK vytvoril takmer 120 tancov.

     Spolu s Kubánkom patrili medzi výrazné osobnosti súboru tanečná sólistka Heda Melicherová (1949-1976), choreograf Martin Ťapák (1949-1958, ako prvý priniesol do súboru malé tanečné formy), tanečník Milan Ševčík (do SĽUK-u nastúpil ako pätnásťročný 1951-1994, bol majstrom v technike skoku a rotácie), bratia Štefan a Július Antalíkovci (obaja v SĽUK-u pôsobili viac ako 40 rokov), hudobný skladateľ Svetozár Stračina (so súborom spolupracoval v rokoch 1967-1996), koncertný majster Rinaldo Oláh, ktorého nazývali aj Paganini zo Slatiny.

     Dôstojnými nasledovníkmi týchto priekopníkov boli choreografi Jaroslav Moravčík, Ján Ďurovčík, Martin Urban a Stanislav Marišler, dirigent Štefan Molota, dramaturg Vladimír Kyseľ, primáš Ján Berky-Mrenica a ďalší umelci. Umelecká úroveň telesa sa zvýšila vďaka scénickému spracovaniu diel skladateľov Júliusa Móžiho, Tibora Andrašovana a Jozefa Pálku.

     Za roky svojho pôsobenia absolvoval SĽUK tisícky predstavení. Ich vystúpeniam tlieskalo viac ako tridsať miliónov divákov vo viac ako šesťdesiatich krajinách sveta. So súborom pracovalo viac ako štyridsať choreografov, takmer stoosemdesiat autorov hudby, viac ako tisíc tanečníkov a spevákov a takmer štyristo muzikantov. Hudobný a tanečný prejav tohto telesa je veľmi bohatý a rozmanitý. Ich program vyhľadávajú priaznivci autentického folklóru, ale i vyznávači scénických šou programov (v programe majú rôznu mieru štylizácie a aj odvážne posuny do nových žánrov).

     Od roku 1950 má súbor sídlo v Bratislave - Rusovciach. Do roku 2000 ho tvoril tanečný súbor, spevácky zbor a orchester. V osemdesiatych rokoch minulého storočia, v čase najväčšieho rozmachu súboru mal SĽUK 250 členov.