Diela Rudolfa Pribiša zdobia Slavín i Bratislavský hrad

     Rudolf Pribiš výrazne obohatil slovenské sochárstvo po 2. svetovej vojne o reliéfne zobrazenia významných historických udalostí. Svoj nezameniteľný umelecký rukopis zanechal napríklad na bronzových dverách obradnej siene Pamätníka Sovietskej armády na bratislavskom Slavíne, či na dverách v Sieni federácie na Bratislavskom hrade alebo na Pamätníku obetiam vojny v Žiline.

     Pribiš pochádza z Rajca. Po skončení trenčianskeho gymnázia odišiel v roku 1931 študovať do Prahy medicínu. Už po dvoch rokoch sa však rozhodol pre výtvarné umenie. V roku 1934 navštevoval Odbor kreslenia na Českom vysokom učení technickom v Prahe. V rokoch 1935 až 1937 študoval na pražskej Akadémii výtvarných umení pod vedením profesora a významného českého sochára Otakara Španiela.

     Po návrate z Prahy pokračoval vo vzdelávaní na Oddelení kreslenia bratislavskej Slovenskej vysokej školy technickej. Od roku 1950 pedagogicky pôsobil na vtedy novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde bol v rokoch 1963–1968 a 1971–1974 aj rektorom VŠVU.

     Ako sochár sa Pribiš venoval nielen monumentálnej tvorbe, ale aj  medailérstvu a komornému sochárskemu prejavu. Bol jedným z priekopníkov slovenskej medailérskej tvorby. Navrhol a realizoval insígnie a medaily viacerých vysokých škôl ako napríklad Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, či Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.

     Z monumentálnej tvorby Rudolfa Pribiša sú známe aj diela Pomník odboja v Prievidzi, Pomník oslobodenia v Dolnom Kubíne, Žena po kúpeli v Rajeckých Tepliciach, plastika Odpočívajúca v parku Dudinciach, Pamätník osloboditeľov v Starej Turej.

     Sochár a medailér Rudolf Pribiš zomrel 3. septembra 1984 v Bratislave vo veku 71 rokov.