Sochy R. Uhera reprezentovali ČSSR na výstavách Expo v Osake i Montreale
Dňa 19. júla 1913 sa v Lubine narodil sochár Rudolf Uher. Je považovaný za výnimočného a osobitého umelca, ktorý novým spôsobom formuloval principiálny vývoj slovenského moderného sochárstva.
Svoje sochy vytváral Rudolf Uher najmä v sadre, kameni a dreve. Niektoré sadrové plastiky boli neskôr odlievané do bronzu. V 60-tych rokoch tvoril svoje diela využitím zváraného železa. Jeho obľúbeným materiálom však bolo drevo.
Rudolf Uher bol pôvodným povolaním učiteľ. V roku 1935 maturoval na Učiteľskom ústave v Modre. Do roku 1950 pôsobil ako učiteľ matematiky a deskriptívnej geometrie na viacerých školách. Medzitým v rokoch 1941-1944 bol mimoriadnym poslucháčom na Oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a začal tvoriť prvé kresby a plastiky. V roku 1946 absolvoval študijný pobyt v Paríži, ktorý ho utvrdil v nastúpenej ceste a odvtedy individuálne vystavoval. Stal sa členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, v ktorej boli aj Vincent Hložník, Alojz Klimo, Ladislav Guderna, Peter Matejka a ďalší.
V roku 1964 po účasti na sympóziu v St. Margarethen a nadviazaní priateľstva s rakúskym sochárom Karlom Prantlom založil sochárske sympózium vo Vyšných Ružbachoch. Novým spôsobom spájal voľnú sochu s otvorenou krajinou.
V roku 1967 a 1970 inštaloval Uher svoje sochy pred československými pavilónmi na svetových výstavách v Montreale a Osake, v roku 1971 inštaloval jednu zo svojich najvýznamnejších sôch v USA. O rok neskôr mu pozastavili členstvo v Zväze slovenských výtvarných umelcov a obmedzili výstavnú činnosť – niektoré jeho exteriérové diela boli úradne zničené.
"Na Expo v Osake vytvoril objekt Kameň a oheň. V roku 1971 bol pozvaný na sympózium do USA. Napriek zákazu tam išiel súkromne. Po návrate v čase normalizácie, keď umelcova tvorba kulminovala a dosiahol mimoriadne úspechy, do jej ďalšieho rozvoja i do jeho života osudovo zasiahli ideologické obštrukcie, zákaz vystavovať a zrúcanie jeho sôch v exteriéri. Tento brutálny krok sa následne prejavil na jeho zdraví tak, že v dôsledku vážnej choroby natrvalo nemohol používať pravú ruku," povedala pre TASR kurátorka EvaTrojanová.
Keďže sochárstvo bolo jeho životom, vďaka jeho nepokoriteľnej pevnej vôli a podpore rodiny sa v roku 1975 vrátil k tvorbe. Nemohol už pracovať s kameňom, drevom a kovom, po desaťročiach sa teda vrátil k hline, ktorú vrstvením nakladal ľavou rukou do tvaru sochárskych skulptúr, do blokov a objemov. "Týmto zavŕšil svoj celoživotný skulptúrny program," dodala Trojanová.
Rudolf Uher v sochách nezobrazoval vonkajší svet, ale hľadal to, čo ich presahuje – myšlienku zrodu sveta i života. Prepojenie matérie a ducha dokázal odhaliť v jednoduchom sochárskom tvare. V jeho tvorbe sa v našom sochárstve po prvý raz objavuje vykryštalizovaná forma archetypu ako praformy, čím otvoril dvere modernizmu. Slovenské sochárstvo doviedol do európskeho kontextu. Jeho diela boli na veľkých skupinových výstavách v Benátkach, Paríži a inde.
Sochár Rudolf Uher zomrel 27. augusta 1987 v Bratislave.
