Život vtedy

Rok 1974:Vietnamcov učia v Sološnici po slovensky

V Sološnici otvorili 24. mája Stredisko pre jazykovú prípravu občanov Vietnamskej demokratickej republiky. Bola to forma všestrannej internacionálnej pomoci, ktorú sme poskytovali ľudu hrdinského Vietnamu.

Do začiatku päťdesiatych rokov nemalo Československo s Vietnamskou demokratickou republikou (VDR) žiadne diplomatické a hospodárske kontakty. Zmenilo sa to v roku 1955 podpisom Dohody o hospodárskej, vedeckej a technickej spolupráci, ktorá mala z našej strany pomôcť Vietnamu, spamätať sa s rekolonizačnej vojny s Francúzskom.

Už o rok neskôr sa začala intenzívna vedeckotechnická spolupráca, ktorá zahrňovala aj prípravu vietnamských odborníkov v ČSR. V roku 1956 prišlo v rámci medzištátnej dohody do ČSR prvých sto študentov. Za sídlo im čs. orgány určili obec Chrastava v severných Čechách. V júni 1957 navštívil túto obec aj prezident VDR Ho Či Min.

Jednou z foriem všestrannej internacionálnej pomoci, ktorú ČSSR poskytuje ľudu hrdinskej Vietnamskej demokratickej republiky, je aj príprava najmladšej robotníckej smeny v Československých učňovských zariadeniach. V Sološnici, v okrese Senica, otvorili Stredisko pre jazykovú prípravu občanov VDR. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil minister práce a sociálnych vecí SSR Dezider Krocsány. Prítomný bol prvý tajomník veľvyslanectva VDR v Československu Tran Huu Dinh (druhý zľava). Foto: archív TASR, autor J. Teslík/24. mája 1974

Ťažká slovenčina

Osvojiť si slovenčinu a češtinu nebolo pre Vietnamcov vôbec ľahké. Slúžili na to osobitné strediská jazykovej a odbornej prípravy. Na Slovensku boli v Ľubochni a Sološnici. Tu si Vietnamci počas prvých troch mesiacov života u nás zvykali na miestne životné podmienky, učili sa základy slovenského a českého jazyka a pripravovali sa na štúdium v odborných učilištiach.

Po troch mesiacoch všetko po slovensky

Ďalšiu jazykovú prípravu už potom mali v jednotlivých učilištiach, kde im k tomu pribudla matematika, fyzika, chémia, odborné kreslenie a úvod do odborného výcviku. S odbornou prípravou na zvolenú profesiu tak začínali študenti z Vietnamu už po pol roku pobytu v Československu.

Pre závod na výrobu žiaruvzdorných hmôt, ktorý pomôže Československo vybudovať vo Vietnamskej demokratickej republike, sa pripravujú odborníci v Slovenských magnezitových závodoch v Lubeníku. 43-členná skupina sa po troch mesiacoch základnej jazykovej prípravy už teraz venuje pod vedením inštruktorov závodu jednotlivým odbornými profesiám. Po dvanástich mesiacoch zaučenia budú Vietnamci pracovať už samostatne, aby sa za tri roky vrátili domov s dokonale osvojeným procesom výroby. Skupina vietnamských zaučencov v Lubeníku. Foto: archív TASR, autor G. Bodnár/19. decembra 1967

Vietnam potrebuje vyškolených robotníkov

V začiatkoch sme školili najmä zváračov a žeriavnikov so zameraním na vežové žeriavy a autožeriavy. Tí sa na svoje povolanie pripravovali dva roky. V trojročných kurzoch sa školili strojári, elektrotechnici, sklári, hutníci a drevári.

V Strednom odbornom učilišti Pozemných stavieb v Bratislave, ktoré vychováva odborníkov v profesiách murár, obkladač, železiar, klampiar, autožeriavnik a i., sa učí aj skupina učňov z Vietnamskej socialistickej republiky. Devätnásť chlapcov z VSR získava v učilišti vedomosti v odbore autožeriavnik. Po ukončení školy a po trojročnej praxi na bratislavských sídliskách budú vietnamskí chlapci platnými odborníkmi pri výstavbe svojej vlasti. Vietnamskí chlapci Chu-Van-Nhu a La-Hong-Than si overujú v praxi svoje schopnosti na autožeriave. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/27. decembra 1978

Železničné opravovne a strojárne v Trnave vychovávajú vietnamských odborníkov od roku 1977. V súčasnosti je v Strednom odbornom učilišti Železničných opravovní a strojární štyridsať mladých Vietnamcov. Po absolvovaní jazykovej a odbornej prípravy získajú kvalifikáciu v profesiách zvárač a zámočník. Po skončení dvoj alebo trojročného učilišťa budú ešte niekoľko rokov na praxi v podniku. Do Minh Hau, vedúci skupiny, reguluje plameň autogénu. Foto: archív TASR, autor P. Neubauer/16. júna 1981

V súčasnosti je v Strednom odbornom učilišti Železničných opravovní a strojární v Trnave štyridsať mladých Vietnamcov. Po absolvovaní jazykovej a odbornej prípravy získajú kvalifikáciu v profesiách zvárač a zámočník. Budúci strojný zámočník Le Duc De pri vŕtaní súčiastky. Foto: archív TASR, autor P. Neubauer/16. júna 1981

Život v izolácii

Vietnamci to však v ČSSR nemali vôbec ľahké. Kvôli jazykovej bariére žili izolovane v ubytovniach na perifériách. V Bratislave napríklad bývali na Ivanskej ceste, po vyučení sa presťahovali do ubytovne na Košickej ulici. Žili v menších komunitách a každá skupinka mala prideleného svojho úradného vedúceho a tlmočníka v jednej osobe. Obyčajne to bol spolupracovník Vietnamskej ambasády, ktorý zabezpečoval aj to, aby študenti dodržiavali pracovné predpisy a pracovnú morálku. Trestom za porušenie pravidiel bol odsun naspäť do Vietnamu.

Trest za rifle a dlhé vlasy

K prehreškom v tej dobe patrila návšteva čs. rodín. Tento striktný zákaz platil do roku 1981. Vietnamci nemohli nosiť rifle alebo ani v tej dobe moderné široké nohavice. Nemohli mať dlhé vlasy a dievčatá nemohli počas pobytu v ČSSR otehotnieť. Ambasáda im po príchode do ČSSR vzala pasy, ktoré zostali uložené na ambasáde. Z výplaty okrem dane z príjmu platili ďalších desať percent na tzv. vietnamský fond pre obnovu vlasti.

Výkupné za sobáš

V polovici osemdesiatych rokov sa prísne podmienky pre život Vietnamcov v Československu začali postupne uvoľňovať. Prestali platiť výkupné, keď sa chceli zosobášiť s československých občanom. Dovtedy sa platilo podľa toho, aké vzdelanie u nás Vietnamec získal. Študent platil 54 tisíc Kčs, robotník so stredoškolským vzdelaním 46 tisíc Kčs. Aj napriek postupnému zlepšovaniu životných podmienok si však Vietnamci stále museli dávať pozor na tajných informátorov, ktorých mali medzi svojimi krajanmi.