Soňu Valentovú nazývajú aj herečkou so smutnými očami
Dňa 3. júna 1946 sa v Trnave narodila zaslúžilá umelkyňa, herečka Soňa Valentová.
Soňa Valentová je dlhoročnou členkou Činohry Slovenského národného divadla. Na jeho doskách stvárnila desiatky nezabudnuteľných postáv. Obdivuhodné výkony predviedla na striebornom plátne a vďaka svojmu hudobnému a pohybovému nadaniu sa uplatnila aj v muzikáloch.
Valentová je absolventkou štúdia herectva (1967) a televíznej réžie (1984) na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Svoju vyše štyri desaťročia dlhú hereckú kariéru začala na divadelných doskách bratislavského Slovenského národného divadla v roku 1967.
Žiadaná herečka
Soňa Valentová sa zaradila medzi významné predstaviteľky úspešnej slovenskej hereckej generácie. Od začiatku dostávala úlohy zložitých ženských charakterov. Excelovala hlavne v dramatických až tragických postavách, napríklad v svetoznámych hrách Antigona, Othello, Kráľ Lear, Mačka na horúcej plechovej streche alebo Zločin a trest.
Na javisku uplatnila svoj pôvab, ale i schopnosť komediálnej nadsádzky. Vďaka tanečnej príprave z mladosti obsiahla aj pohybovo náročné postavy a prejavila tiež svoje spevácke vlohy. Nezabudnuteľná bola v postave Smrti v Na skle maľované.
Filmový debut v temnej dráme
Na filmovom plátne Valentová debutovala v majstrovskej temnej dráme Kladivo na čarodejnice (1969). Svoj talent predviedla v 15 celovečerných filmoch a okolo 150 televíznych snímkach a inscenáciách. Medzi inými zažiarila vo filmových dielach Paleta lásky (1976), Koncert pre pozostalých (1976), Noční jazdci (1981), Perinbaba (1985), Requiem pro panenku (1991), Zapomenuté světlo (1996) či Lea (1996). Súčasne nakrúcala aj pre televíziu, kde sa uplatnila v inscenáciách nakrútených podľa kvalitných literárnych predlôh.
Ďalšie príležitosti v muzikáloch
Deväťdesiate roky 20. storočia znamenali pre obsadzovanú herečku účinkovanie v muzikáloch. Na bratislavskej Novej scéne stvárnila primabalerínu Grušinskú v muzikáli Grand Hotel (1993), v Pokrvných bratoch bola Matkou Johnstonovou (1993), v Mníškach Matkou predstavenou (1999) a vo Fidlikantovi na streche sa predstavila ako Golda (2007). V Divadle Andreja Bagara v Nitre ju bolo možné vidieť v muzikáli Kabaret ako slečnu Schneider (2004).
Oceňovaná herečka
Hereckú dráhu S. Valentovej sprevádzali viaceré ocenenia. V roku 1969 jej udelili divadelnú Cenu Janka Borodáča a v roku 1988 titul zaslúžilá umelkyňa. V roku 2006 získala jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za prínos v kultúre a v roku 2009 zase Kvet Tálie, prestížne ocenenie, ktoré udeľujú organizátori Festivalu Aničky Jurkovičovej - celonárodnej divadelnej prehliadky s tematikou ženy.
Umelecká rodina
Valentovej manželom bol slovenský režisér Pavol Haspra, ich dcéra Katarína Hasprová je úspešnou speváčkou a herečkou.
Soňa Valentová je autorkou autobiografickej úvahovej knihy Prelet nad životom (2010), v ktorej úprimne priblížila svoje detstvo, začiatky na divadelných doskách i výnimočné herecké úlohy.