Sekcia

Neúnavný emigrant Ladislav Mňačko

Dňa 29. januára 1919 sa vo Valašských Kloboukoch na Morave narodil spisovateľ a publicista Ladislav Mňačko.

 

     Ladislav Mňačko patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej povojnovej žurnalistiky a literatúry. Zaujal už svojimi reportážami z ciest po Slovensku Kde končia prašné cesty, ďalšie jeho knihy sú napríklad Ja, Adolf Eichmann, Smrť sa volá Engelchen, Oneskorené reportáže a Ako chutí moc.

     Detstvo prežil v Martine na Slovensku, kde sa vyučil za lekárnika a neskôr pracoval ako stavebný robotník. Po rozbití Československej republiky sa v roku 1939 pokúšal neúspešne ujsť z krajiny do Zväzu sovietskych socialistických republík. V roku 1940 sa pokúsil opäť prejsť cez nemecko-holandské hranice, avšak Nemci ho chytili, odvliekli do koncentračného tábora a potom na nútené práce do Nemecka. V roku 1944 sa mu podarilo utiecť a zapojil sa do bojov druhej svetovej vojny v radoch partizánov na území Moravy.

Popredného slovenského spisovatelia publicista Ladislava Mňačku menovala vláda republiky zaslúžilým umelcom. Dekrét mu dnes odovzdal povereník SNR pre školstvo a kultúru SNR dr. Matej Lúčan. Foto: archív TASR, autor L. Bakala/20. júna 1966

 

     V roku 1945 sa stal Mňačko členom Komunistickej strany Československa. Literárnu činnosť začal ako novinár komunistických denníkov Rudé právo (1945-1948) a Pravda (1948-1953). V roku 1954 si zvolil slobodné povolanie. V roku 1956 bol šéfredaktorom časopisu Kultúrny život. Časom však stratil nadšenie pre komunizmus a priradil sa k jeho nekompromisným odporcom, za čo bol perzekvovaný.

     Na jeseň roku 1967 odišiel do emigrácie v Izraeli na protest proti postoju vtedajšieho Československa v izraelsko-arabskej vojne, odkiaľ sa však po niekoľkých mesiacoch vrátil. Orgány ČSSR zbavili spisovateľa štátneho občianstva, zobrali mu titul zaslúžilého umelca a vylúčili ho z KSČ. Nasledujúci rok, keď ho vláda počas Pražskej jari (1968) rehabilitovala, sa vrátil domov. Druhá emigrácia, tentoraz podstatne dlhšia, nasledovala hneď po augustovej intervencii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, po ktorej sa Ladislav Mňačko usadil v Rakúsku pri Eisenstadte. Bol zbavený členstva v Zväze slovenských spisovateľov a jeho diela boli zakázané a tiež vypustené z učebníc.

Spisovateľ Ladislav Mňačko, ktorý v piatok 17. mája prekročil rakúsko-československé hranice a pricestoval do Bratislavy, stretáva sa po tieto dni so svojimi tunajšími známymi a priateľmi. V pondelok 20. mája navštívil Zväz slovenských spisovateľov a redakciu Kultúrneho života. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/20. mája 1968

 

     Mňačko v Rakúsku žil, pracoval a tvoril až do novembra 1989, kedy sa opäť vrátil do Československa. Vystupoval rozhodne proti rozdeleniu Česko-Slovenska, po rozpade spoločného štátu v roku 1993 si za svoje bydlisko zvolil Prahu v novovzniknutej Českej republike.

     V emigrácii sa Ladislav Mňačko venoval intenzívne písaniu a svoje diela publikoval najmä v nemeckom jazyku. Vznikol tu celý rad scenárov pre televíziu, z nich deväť bolo zrealizovaných. Napísal satirický román Súdruh Műnchhausen, knihy esejí Agresori, Siedma noc (Skúsenosti a obžaloba jedného komunistu) a ďalšie diela.

     Ladislav Mňačko zomrel 24. februára 1994 v Bratislave vo veku 75 rokov po krátkej hospitalizácii v nemocnici počas jednej zo svojich návštev slovenskej metropoly.