Ján Smrek patril medzi najobľúbenejších básnikov

     S menom najčítanejšieho a najprekladanejšieho slovenského básnika Jána Smreka sú spojené najmä nezabudnuteľné básnické zbierky Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena, Nerušte moje kruhy a i. Jeho tvorba sa vyznačuje oslavou mladosti, života a lásky k žene, stala sa synonymom generačného optimizmu a vitalizmu. Poézia mala podľa Smreka vyvolávať najmä pocity krásna a harmónie. Báseň mala byť citová a muzikálna.      

Detstvo v sirotinci

     Po smrti otca (1907) sa ocitol  mladý Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek) v evanjelickom sirotinci v Modre. Vyučil sa za obchodného pomocníka. Musel však narukovať. V rokoch 1917 - 1918 sa ako vojak rakúsko-uhorskej armády dostal až do Palestíny. Tu ochorel na maláriu.  Po skončení 1. svetovej vojny pokračoval ďalej vo svojom vzdelávaní. Vyštudoval učiteľský ústav v Modre (1919-1921). Externe spolupracoval s Národnými novinami v Martine.  Šesť semestrov študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave (1921-1924), štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala práca novinára.  

Novinár Ján Smrek

     Od roku 1924 pôsobil Ján Smrek ako redaktor Slovenského denníka v Bratislave, v rokoch 1925 - 1929 v martinských Národných novinách. V rokoch 1930 - 1938 pracoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve a založil tam Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Kvôli tejto práci sa v roku 1930 presťahoval do Prahy, kde založil a redigoval literárny mesačník Elán. Na začiatku druhej svetovej vojny sa usadil v Bratislave. V roku 1944 vládne kruhy časopis Elán zakázali, podarilo sa ho obnoviť až v rokoch 1946 - 1947. Od roku 1945 zastával Smrek funkciu prednostu kultúrneho odboru Povereníctva informácií, angažoval sa v prospech Demokratickej strany. Po roku 1948 pôsobil Smrek ako samostatný umelec a bol politicky diskriminovaný.       

Literárna tvorba

     Ján Smrek knižne debutoval v roku 1922 básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni, v ktorej sa vyrovnával so symbolizmom a ťaživými skúsenosťami z detstva. Zbierkou Cválajúce dni (1925) sa zaradil medzi najvýraznejšie talenty nastupujúcej povojnovej generácie, prihlásil sa k filozofii vitalizmu ako životnému výrazu hlásajúcemu aktivitu a životný elán. Takými sú aj ďalšie zbierky Božské uzly (1929), Iba oči (1933). Svoju filozofiu lásky a vzťah k žene vyjadril v knihe Básnik a žena (1934). Ďalej mu vyšli zbierky Zrno (1934), Hostina (1944), Studňa (1945), Obraz sveta (1958), Struny (1963), Nerušte moje kruhy (1965). Z pozostalosti mu vyšiel výber básní Noc, láska a poézia (1987). Básnické svedectvo o časoch komunistickej diktatúry vyjadrujú básne v zbierke Proti noci (1993).       

Tvorba pre deti

     Venoval sa aj poézii pre deti. Publikoval zbierky Maľovaná abeceda (1954) a Machule (1956). Napísal libretá k operám Jána Cikkera Beg Bajazid (1957) a Mr. Scrooge (1963).        

     V roku 1966 mu za jeho dielo udelili titul národný umelec. Ján Smrek zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.    

Spomienka na Jána Smreka   

     Ako prejav uznania veľkým svetovým básnikom udeľuje od roku 1998 občianske združenie Svetový kongres básnikov Cenu Jána Smreku.        

     V Taliansku, v slávnej rímskej kaviarni Antico Caffe Greco na Via Condotti, odhalili v januári 2003 bronzový reliéf, ktorého autorkou je slovenská umelkyňa Ľudmila Cvengrošová. Je venovaný trojici významných slovenských básnikov - Jánovi Kollárovi, Jánovi Smrekovi a Štefanovi Žárymu, ktorí navštívili Rím i známu kaviareň a venovali jej priestor vo svojich dielach. Jeho poézia sa recitovala napríklad vo februári 2012 v libanonskom Bejrúte na Večere slovenskej a arabskej poézie zorganizovanom Asociáciou absolventov českých a slovenských vysokých škôl v Libanone.