Spomienky na skvelého slovenské herca Ondreja Jariabka

Jariabkovo realistické charakterové herectvo so zmyslom pre vycibrenú drobnokresbu postavy ho sprevádzalo celým jeho umeleckým životom. Hercovou doménou boli najrozmanitejšie charaktery a vitalitou prekypujúce ľudové typy v komediálnom repertoári. Od začiatku hrával hlavne zrelých mužov a starcov v hrách domácich a zahraničných autorov.

Ondrej Jariabek sa narodil 20. februára 1908 v Kráľovej Lehote. V roku 1927 absolvoval štúdium na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pedagogicky pôsobil v Čadci (1927-1939) a v Prešove (1939-1941). Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu, ale aj literárnej činnosti. Jeho novela Leto pod Kriváňom (1937) poslúžila ako námet pre krátky film, ktorý vznikol v roku 1943. Už ako študent písal bábkové hry.

Od roku 1941 pôsobil v Bratislave, v rokoch 1941-1946 a 1951-1980 až do odchodu do dôchodku, bol členom Činohry Slovenského národného divadla (SND). Medzitým bol v rokoch 1947-1948 režisérom a scenáristom Československého filmu. V rokoch 1950-1953 pôsobil ako externý pedagóg Odborného divadelného kurzu (ODK) pri Štátnom konzervatóriu (dnes Konzervatórium) v Bratislave.

O divadlo sa začal zaujímať počas štúdií a už ako ochotník stvárňoval charakterové úlohy. Predstavil sa pozoruhodnými hereckými kreáciami, viaceré hry aj režíroval. V Prešove bol spoluzakladateľom a aktívnym členom Divadelného krúžku Záborský a aktívne spolupracoval s rozhlasom. Po viacerých úspešných úlohách na divadelných doskách v Prešove ho v roku 1941 angažovali do SND.

S filmom prišiel prvýkrát do styku v roku 1936, keď ako amatér nakrútil dokumentárnu snímku Na letovisku, zaradenú do školských projekcií. Ondrej Jariabek bol hercom, ktorý vedel hrať komediálne postavy, ale vynikol aj vo vážnych rolách. Po roku 1945 sa predstavil v známych filmoch ako Varúj (1946), Čertova stena (1949), Rodná zem (1953), Pole neorané (1953), V piatok, trinásteho... (1953), Čert nespí (1956), Posledná bosorka (1956), Zemianska česť (1957), Dáždnik svätého Petra (1958), Kapitán Dabač (1959), Jánošík I., II. (1963), Majster kat (1966), Traja svedkovia (1968), Orlie pierko (1971) alebo  Noční jazdci (1981). Vytvoril v nich najmä menšie postavy, zväčša rázovité figúrky, dedinské typy, ktoré charakterizoval s istou dávkou úsmevnosti a pre neho s príznačnou hlasovou dikciou.

V slovenskej národnej kinematografii sa Jariabek okrem herectva uplatnil aj na druhej strane kamery. Ako režisér a spoluautor scenára sa podieľal na komédii Kozie mlieko (1950). Scenáristicky sa podpísal aj pod drámu Priehrada (1950).

S rozhlasom začal spolupracovať v 40. rokoch 20. storočia ako autor rozhlasových scénok, skečov a veselohier. V rozhlasových hrách bol predstaviteľom najmä ľudových postáv komediálneho charakteru. Veľkú popularitu dosiahla Jariabkova figúrka Sváka Ondra v rovnomennom rozhlasovom seriáli, ktorý sa dlhé roky vysielal v nedeľu popoludní. Väčšie postavy stvárnil v slovenskej rozhlasovej hre Proti vetru nieto lieku, v inonárodných hrách Babie leto a Návrat Dona Juana či v dielach svetovej dramatiky Dr. Knock a Dolina Derborance.

Za autorskú a umeleckú prácu na spomínanej snímke Priehrada (1950) dostal umelec Národnú cenu (1950). Herec Ondrej Jariabek zomrel 3. februára 1987 v Bratislave vo veku 78 rokov.