Spomienky na slovenského prezidenta Michala Kováča

Politik a bankár Ing. Michal Kováč, CSc. sa narodil 3. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na vysokej škole zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom.

V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky Československa. V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa.

Kováč sa stal radovým bankovým úradníkom v Bratislave. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky.

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu. V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády Kováč podal demisiu). 

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR a neskôr Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. 

Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k 31. decembru 1992.

Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky. Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998. 

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády.  

Po uplynutí svojho mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.

ichal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR.

Michalovi Kováčovi v roku 1994 v Spojených štátoch amerických udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu. Počas oficiálnej návštevy Poľska, takisto v tom istom roku, získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V roku 1995 získal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu.

V roku 1997 počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski prezidentovi Kováčovi najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.

V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov. Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala. Prezident Michal Kováč zomrel v Bratislave 5.októbra 2016 po dlhej a ťažkej chorobe.