Na bratislavskom sídlisku sa objavil stroj na klepanie kobercov
Všetko pre lepší život socialistického pracujúceho človeka. Heslá vtedajšieho režimu sa objavovali v médiách, obchodoch i propagandistických materiáloch. V hlavnom meste uviedli do prevádzky nový pojazdný stroj na klepanie kobercov.
V 60. a 70.rokoch minulého storočia musel byť v každom byte koberec. Ten bol často aj ukazovateľov zámožnosti rodiny. Ľudia si do bytov či domov nedávali drevené dlažby, či plávajúce podlahy. Na zem patril koberec.
Klasická sobota najme na slovenských sídliskách sa teda nezaobišla bez zvuku klepania kobercov. Takmer pred každým blokom stál takzvaný „prašák“. Deti ho skôr poznali ako preliezačku, z ktorej ich vyháňal zúrivý pán domovník. V deň pracovného pokoja bola táto konštrukcia plne obsadená.
Koberce klepali zväčša muži, čo sa považovalo za výraznú pomoc v domácnosti, ale za trest túto robotu rodičia dávali robiť aj tínedžerom. Veľa hluku a ešte viac prachu, to skutočne nevyzeralo ako idylka socialistického panelového sídliska.
Tu sa na bratislavskom sídlisku objavuje nový stroj zo zahraničia - stroj na klepanie kobercov. Muži sa nevedeli vynačudovať, nový stroj nemeckej výroby im uľahčí sobotné práce a môžu sa venovať svojim záľubám. Každý špás však niečo stojí, budú mať na to?
„Komunálne služby mesta Bratislavy v piatok 1.novembra 1963 uviedli do prevádzky pojazdný stroj na klepanie kobercov. Za hodinu vyklepe 10 až 15 kobercov. Cena za vyklepanie jedného metra hladkého koberca je 70 halierov, za plyšový alebo perzský koberec si vypýtali 1,35 Kčs,“ uvádza sa v správe z archívu TASR.
Stroj by sa mal uplatniť hlavne na bratislavských sídliskách. Pred blokmi sa teda objavil nový stroj s hrdým nápisom „Za vás vypráši koberce náš stroj na počkanie“.
