Tam okolo Strečna, cesta nebezpečná
Frekventovaná medzinárodná cesta prvej triedy medzi Žilinou a Martinom I/18 je v súčasnosti dôležitým a hlavne preťaženým cestným ťahom (denne ním prejde 28.000 až 30.000 vozidiel), ktorý spája západnú časť Slovenska s východom republiky.
Komunikáciu pod hradom Strečno ohrozuje zlý technický stav hradného brala. Keby to inžinieri pred 58 rokmi predpokladali, možno mohla byť dnes dopravná situácia medzi Žilinou a Martinom iná...
Pracujúci žilinského závodu Doprastav začali v októbri 1957 s prácami na výstavbe novej betónovej vozovky Žilina - Strečno. Výstavba je rozvrhnutá do troch etáp. S prvou začali na úseku medzi obcou Strečno a strečnianskym hradom, je dlhá 1600 m. Betónová vozovka bude osem metrov široká a po oboch stranách bude mať 2 metre široké krajnice. Celkový objem zemných prác len na tomto prvom úseku predstavuje vyše 60.000 m3 zeminy a 7.700 m3 betónu. Stavba prvej etapy, budovaná nákladom vyše trinásť miliónov korún, sa má dokončiť do roku 1960.
Podľa projektu odstránia na trase nebezpečné zákruty postavením troch údolných mostov, ktoré preklenú dolinky medzi svahmi Veľkej Fatry. Nová cesta povedie popri obci Strečno v blízkosti asi 100 metrov po pravej strane pamätníka na Zvonici a vyústi podjazdom pri strečnianskom hrade.
Hradné bralo je však v súčasnosti hrozbou pre dopravu i ľudské životy, skoštatovala to vláda SR na svojom rokovaní 7. októbra 2015. Preto Ministerstvo životného prostredia musí do konca tohto roka zabezpečiť inžinierskogeologický prieskum a vypracovať projekt sanácie. Celkové náklady na zlepšenie havarijnej situácie sa odhadujú na takmer 940.000 eur.
Ministerstvo dopravy posudzuje alternatívu vybudovania železobetónovej galérie. O tom, či bude takéto trvalé technické riešenie aj uskutočnené, sa rozhodne po geologickom prieskume. Počas neho bude na ceste medzi Žilinou a Martinom úplne vylúčená doprava.
Predbežný geotechnický posudok hovorí o tom, že fyzický stav hornín v stene pod hradom je veľmi nepriaznivý a nebezpečný. Denne po ceste I/18 prejde 28.000 až 30.000 vozidiel. Previsy a bloky s kubatúrou v stovkách metrov kubických sa môžu kedykoľvek neočakávane odtrhnúť a zosunúť, ale aj menší skalný úlomok po uvoľnení a voľnom páde môže zraniť alebo usmrtiť človeka.
Sanácia skalného masívu sa realizovala aj v roku 1984. Stabilita skalnej steny sa vtedy zabezpečila hlavne mikropilótami a injektážou. Skalné previsy sa dočasne zabezpečili oceľovými lanami a rozvoľnené časti masívu sa očistili.
