Sokol otvára svoje telocvične verejnosti
Hlavné mesto Bratislava sa snažilo pritiahnuť k cvičeniu čo najviac ľudí. Preto pre obyvateľov mesta zorganizovalo akciu Večerov otvorených telocviční. Ako prvá sa k tejto výzve 17. januára 1951 pridala telocvičňa Sokola.
Akcia Večer otvorenej telocvične doplnila už prebiehajúce Večery otvorených ihrísk, kúpalísk a pod. Jej úlohou bolo priviesť do telocviční nových ľudí, všetku našu mládež i pracujúcich a získať ich pre aktívne pestovanie telesnej výchovy.
Z histórie Sokola
Prvé slovenské sokolské jednoty vznikli v roku 1918 v Skalici a Stupave. Inšpiráciou im boli nemecké národnostné spolky vychádzajúce z učenia Fridricha L. Jahna. Propagovali telesné cvičenia, ktorých zmyslom bola telesná, duševná i branná pripravenosť nemeckého národa. Heslami Sokola boli aj dnes známe „Za národ, drahú vlasť, V zdravom tele zdravý duch, Buďte verní sebe, pravde a spravodlivosti, Pravda víťazí!, Ku predu, ku predu, naspäť ani krok“ a i. Všeobecne obľúbenými sa stali všesokolské zlety – športové zápolenia a preteky.
Po druhej svetovej vojne v ČSR fungovalo až 3300 sokolských jednôt. V novembri 1946 však KSČ založila Československý televýchovný zväz, čím sa začala pomalá likvidácia Sokola. Aj keď strana vyzývala svojich členov aby doňho vstupovali, ten len pramálo plnil jej očakávania. Po vzniku štátneho jednotného Československého zväzu telesnej výchovy a športu bol v roku 1956 Sokol nakoniec zakázaný. Jeho tradícia sa však udržala vďaka „sokolom“, ktorí emigrovali. V USA žila náčelníčka ČOS prof. Marie Provazníková i starosta ČOS Dr. Antonín Hřebík. Telovýchovná jednota Sokol bola obnovená v roku 1990.
