Sekcia

V Tokajskej oblasti sa začínajú oberačky

Tradične neskôr ako v ostatných vinárskych oblastiach vrcholí v súčasnosti zber troch základných odrôd hrozna - muškátu žltého, furmintu a lipoviny v našej najatraktívnejšej lokalite - v Tokajskej oblasti.

 

     "Prevažná časť Tokajskej oblasti je na úbočiach Tokajských vrchov v Maďarsku. U nás do nej spadajú vinárske obce Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto a Viničky. V tejto oblasti pestujú štyri tokajské druhy vinnej révy: lipovinu, furmint, muškát žltý a rizling vlašský. Okrem toho tu pestujú aj ďalších 10 menej rozšírených odrôd.

     V Tokajskej oblasti sa hrozno pestuje už niekoľko storočí. Svedčia o tom staré pivnice v Malej Tŕni, ktoré sú vytesané v skale. Hovorí sa o nich, že ich kopali otroci ešte za tureckej vojny", píše sa v archívnej správe TASR.

Na obrázku časť pivnice Výskumnej stanice vinárskej v Malej Tŕni. Táto pivnica má podobných, na seba pospájaných chodieb niekoľko. Takýchto niekoľko sto rokov starých pivníc je v Malej Tŕni viac. Aj o tejto pivnici sa hovorí, že je z dôb, kedy na tomto území boli Turci. Foto: archív TASR, autor J. Kočiš/26. októbra 1954

 

     V Malej Tŕni sa výskumom a šľachtením vinnej révy zaoberá Výskumná stanica vinárska. Svoju činnosť  začala pred 30 rokmi (1924) na necelých dvoch hektároch grófskych viníc. Dnes obhospodaruje už 22 hektárovú vinicu, ktorá je najkrajšou vinicou oblasti.

     Ošetrovanie vinnej révy na výskumných parcelách je po celý rok pod dozorom výskumníka Gerarda Biskupského. Aj oberačka. Hrozno sa tu zberá z každého radu viniča zvlášť. Potom sa zisťuje jeho kvalita i množstvo. 

Tokajský assu, ináč nazvaný tokajský nektár, sa robí len z vyberaného, už prezretého hrozna, ktoré je bohaté na cukor. Takéto hrozno sa vyberá a osobitne spracuje. Na obrázku skupina dievčat vyberá prezreté strapce hrozna pre výrobu vína tokajského assu. Foto: archív TASR, autor J. Kočiš/26. októbra 1954
V pivniciach je v tieto dni rušno. Denne pribúdajú nové a nové plné sudy tokajského vína. Na obrázku Jozef Edet, Ladislav Šelep a riaditeľ Výskumnej stanice Jozef Staško pri práci v pivnici. Foto: archív TASR, autor J. Kočiš/26. októbra 1954

 

     "Tokajská oblasť zaujíma v našom vinohradníctve osobitné postavenie. Špeciálny charakter tejto oblasti umožňuje zloženie pôdy, ktorá je trachytová. Aj klíma je tu veľmi priaznivá pre vhodné pôsobenie ušľachtilej plesne Botrytis Cinerea, ktorá vegetuje najmä na bobuliach furmintu. Okrem tejto sorty pestujú tu odrody lipoviny, muškátu žltého a vlašského rizlingu. Tieto odrody tvoria základ výroby chýrečných tokajských vín", uvádza archívna správa TASR.

Aj výkup hrozna začal v tejto oblasti na plné obrátky. Družstevníci i súkromne hospodáriaci roľníci dovážajú do výkupných stredísk bohatú úrodu hrozna. Náš záber je z výkupu v Malej Tŕni. Foto: archív TASR, autor J. Kočiš/26. októbra 1957
Rušno a veselo je v týchto dňoch na slnečných svahoch Tokajského pohoria, kde sú vo viniciach oberačky. Na obrázku Etela Tóthová pri oberaní furmintu. Foto: archív TASR, autor J. Kočiš/26. októbra 1957

 

O 30 rokov neskôr...

     Z 540 ha viníc v okolí Veľkej a Malej Tŕne, Bary, Černochova a Viničiek v Trebišovskom okrese zoberú pomocou tisícky brigádnikov okolo 2 000 ton hrozna, z ktorého Vinárske závody, štátny podnik Bratislava, závod Tŕňa, vyrobí milión litrov kvalitného tokajského vína. 

     K zlepšeniu kvality tokajského vína prispejú v tejto sezóne prvýkrát používané rotačné tanky s kapacitou 25 tisíc litrov (slúžia na 24-hodinové uskladnenie pomletého hrozna za stáleho miešania pred lisovaním) v prevádzke tŕnianskeho závodu v Slovenskom Novom Meste.

Novoinštalované rotačné tanky obsluhuje Jana Bodisová. Foto: archív TASR, autor S. Písecký/23. októbra 1988