Trenčianska Ozeta bola najväčším exportérom odevov na Slovensku

     Jan Nehera patril v tom čase medzi najúspešnejších podnikateľov v Československu. Ako prvý sa začal komplexne venovať výrobe a predaju odevov vo svojich predajniach. V roku 1931 ich už mal aj na Slovensku 23. Preto sa začal zaoberať myšlienkou výrobného zázemia na našom území.

     Dňa 21. októbra 1938 bola uzatvorená zmluva o zriadení spoločnosti s ručením obmedzeným medzi spoločníkmi Jánom Neherom továrnikom v Prostějove, Inocentom Valentíkom prokuristom v Zlíne, Ľudovítom Podivinským úradníkom v Prostějove a Dr. Vojtechom Okruckým advokátom v Trenčíne.

Výhrady k zloženiu spoločnosti

     Firma bola zaregistrovaná v júli 1939, ale úrady Slovenského štátu nesúhlasili so zmluvou pre nízku účasť slovenských občanov ako spoločníkov firmy. Preto bol 20. februára 1940 spísaný dodatok k zmluve, v ktorom boli uvedení ako spoločníci Jána Neheru štyria Slováci a jeden Čech. Medzitým uzatvoril J. Nehera s mestskou radou v Trenčíne zmluvu o prenájme budovy na Palackého ulici číslo 15, s ročným nájmom 20 tisíc Kčs. Živnosť bola vydaná na továrenskú výrobu a predaj dámskej, pánskej a detskej konfekcie prádla všetkého druhu. Zároveň firma uzavrela s mestom zmluvu o predaji pozemkov na pravom brehu Váhu, ktoré odkúpila v roku 1940.

     Výroba odevov sa v Trenčíne začala 19. februára 1940. V prvej dielni šilo nohavice 33 zamestnancov. Týždenne zarábali 60-80 korún. Druhú dielňu, v ktorej vyrábali športové a pracovné odevy otvorili v marci a tretiu na pánske a mládežnícke saká otvorili v apríli toho istého roku. Popritom prebiehala výstavba nového závodu, do ktorého sa výroba presťahovala v auguste 1941.

Znárodnený podnik

     Dekrétom prezidenta republiky bol 24. októbra 1945 odevný závod znárodnený. Majetková podstata bola začlenená do národného podniku Slovena, slovenské vlnárske závody so sídlom v Žiline. Z majetkovej podstaty firmy Nehera boli vytvorené vedľajšie závody v Trenčíne a Dolných Vesteniciach. Personálne bola v tejto dobe firma Nehera na veľmi vysokej úrovni, pretože pracovníci ovládali Baťov systém riadenia a organizáciu práce. Preto boli za jej pomoci postupne znárodňované ostatné odevné závody na Slovensku. Mal sa v nich po trenčianskom vzore zavádzať systém samostatného podnikového hospodárenia. Toto bol dôvod vzniku podniku ODEVA, odevné závody národný podnik so sídlom v Trenčíne.

Trenčín pohltil všetky slovenské odevné závody

     V júni 1948 bola ODEVA ustanovená za vedúci odevný podnik na Slovensku. Ako prvý znárodnený odevný podnik bola ODEVA poverená začleniť do národného podniku podstaty 22 odevných súkromných závodov. Boli medzi firma Rolný, SBOR, Magura, Beti, Overall a ďalšie. Zo znárodnených majetkových podstát bol vytvorený základný závod v Trenčíne, a vedľajšie závody v Michalovciach, Prešove, Liptovskom Mikuláši, Sučanoch, Žiline, Púchove, Novom Meste nad Váhom, Bratislave, Hlohovci, Dolných Vesteniciach a Topoľčanoch.

Do podniku vstupuje politika

     V roku 1949 sa z ODEVY vyčleňujú dva nové podniky: Makyta, odevné závody Púchov a Odevné závody, národný podnik Prešov. Zároveň došlo k odčleneniu predaja od výroby a zriadil sa distribučný podnik ODEVa, národný podnik so sídlom v Trenčíne. Dovtedajšia ODEVA odevné závody, národný podnik sa premenoval na Odevné závody Viliama Širokého (OZVŠ), národný podnik Trenčín, s vedľajšími závodmi v Hlohovci, Novom Meste nad Váhom, Dolných Vesteniciach, Topoľčanoch a Liptovskom Mikuláši.

Odštepné závody

     Nakoniec sa výroba odevov v OZVŠ ustálila v závodoch v Novom Meste nad Váhom, Hlohovci, Skalici, Topoľčanoch a Šafárikove (od roku 1990 opäť Tornaľa).

OZ Nové Mesto nad Váhom

     OZ v Novom Meste nad Váhom vznikol v decembri 1949 v priestoroch prevzatých od textilnej fabriky Slovena, pobočky trenčianskej textilky. Špecializácia závodu boli pánske obleky. OZ Hlohovec vznikol vo februári 1948, keď bola bývalá továreň na šatstvo SBOR znárodnená a pričlenená k n. p. Odevné závody Trenčín. Závod sa špecializoval na výrobu dámskych, neskôr len pánskych plášťov.

OZ Topoľčany a Skalica

     OZ Topoľčany vznikli v roku 1949 prevzatím budovy od n. p. Slovena Žilina. Závod začal s výrobou pánskych odevov. Boli zriadené dve kabátové a jedna nohavicová dielňa na výrobu pracovných odevov. V rokoch 1963 - 1965 sa vybudoval nový závod a výroba sa ustálila na pánskej konfekcii. OZ Skalica bol postavený za 1. ČSR ako konzerváreň. V roku 1957 sa čiastočnou adaptáciou priestory prispôsobili na výrobu pánskej konfekcie. V závode sa vyrábali nohavice a bundy.

OZ Šafárikovo

     Výroba v OZ Šafárikovo (dnes Tornaľa) sa začala 1. októbra 1965. Závodu pridelili bývalé kasárne, ktoré čiastočne upravili, aby vyhovovali podmienkam odevnej výroby. V rokoch 1967 - 1973 vybudovali nový závod. Výrobný program sa ustálil na sortimente pánskej konfekcie a výrobe voľnočasových nohavíc.

Výchova dorastu

     Odevný závod v Trenčíne sa od svojho vzniku staral aj o odborné vzdelanie dorastu. V roku 1941 bola otvorená škola mladých mužov. Neherovské učilište bolo dlhé roky považované za liaheň schopných kádrov pre odevný priemysel. Ročne (do roku 1951)ho absolvovalo priemerne 30 osôb. Keďže sa rozširovala výroba kapacita učňov z Trenčína už nestačila a postupne sa zriaďovali učňovské strediská na pobočných závodoch. V roku 1962 vzniklo učňovské stredisko pri závode Hlohovec, 1963 v Topoľčanoch, 1964 v Skalici a ako posledné bolo zriadené učňovské stredisko v Šafárikove.

Kupónová privatizácia

     Dňa 1. júla 1989 sa Odevné závody n. p. Trenčín stali štátnym podnikom a od 1. júla 1990 jednou z dvoch prvých slovenských akciových spoločností so 100% účasťou štátu s názvom OZETA štátna akciová spoločnosť Trenčín. V tom čase v celom podniku pracovalo viac ako 6500 zamestnancov. V apríli 1992 bola majetková účasť štátu v a. s. OZETA prevedená na Fond národného majetku (FNM) SR a spoločnosť bola sprivatizovaná v kupónovej privatizácii. Ku koncu roku 1992 sa majiteľmi akcií a.s. OZETA stalo okolo 18 tisíc fyzických a právnických osôb, pričom právnické osoby (investičné privatizačné fondy) vlastnili 63% akcií, fyzické osoby (DIK držitelia investičných kupónov) 25% akcií a FNM SR 12% akcií. Ku koncu roku 1999 sa počet majiteľov kmeňových akcií zredukoval na 48 právnických a 9395 fyzických osôb.