Sekcia

Neurochirurga Jozefa Žuchu vyhľadávajú aj zahraniční pacienti

Neuralgia trojklaného nervu patrí medzi formy neutíšiteľných bolestí. Úspešne si s ňou vedia poradiť v bratislavskom ústave neurochirurgie.

 

     Jednou z foriem neutíšiteľných bolestí je tzv. neuralgia trojklanného nervu. Prejavuje sa tým, že nervové záchvaty v tvári sú sprevádzané prudkými, prenikavými bolesťami. Na výskum príčin a liečbu tejto ešte často sa vyskytujúcej choroby sa špecializuje bratislavský lekár, doc. MUDr. Jozef Žucha so svojimi spolupracovníkmi.

Doc. MUDr. Jozef Žucha všetok svoj voľný čas venuje systematickému štúdiu. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/6. septembra 1963
Radostný je pocit po ďalšom zdarilom operatívnom zákroku, prvý sprava doc. MUDr. Jozef Žucha. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/6. septembra 1963

 

     Za desať rokov dosiahol MUDr. J. Žucha na úseku neurochirurgie značný pokrok. Pomocou stereotaktického prístroja, ktorý umožňuje nájsť ložisko s presnosťou 1 mm skúšajú zacieliť cez malý otvor v hlave priamo do mozgu ihlu a elektrickým prúdom spáliť ložisko onemocnenia bez toho, aby sa chirurgicky musela odstrániť časť mozgu. Chorí od nás i zo zahraničia vyhľadávajú s dôverou bratislavský ústav neurochirurgie a mnohí sa vracajú do života vyliečení a zbavení veľkých bolestí. 

Stereotaktický prístroj umožňuje nájsť ložisko s presnosťou 1 mm. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/6. septembra 1963

 História neurochirurgie na Slovensku

    Prvé moderné neurochirurgické zákroky sa začali v Bratislave robiť po roku 1919, keď vznikla 1. chirurgická klinika. Jej garantom bol prof. Stanislav Kostlivý, ktorý si vychoval aj svojich nástupcov. Jedným z nich bol aj doc. Jozef Žucha, ktorý je považovaný za zakladateľa neurochirurgie na Slovensku.

     V roku 1941 založil doc. Žucha v Bratislave oddelenie detskej chirurgie, ktoré sa po roku 1946 zmenilo na oddelenie detskej a nervovej chirurgie, čo bolo prvé pracovisko nervovej chirurgie v bývalom Československu. V 50. rokoch bol pre svoje názory perzekvovaný, čo ho prinútilo stiahnuť sa do úzadia. V provizórnych podmienkach viedol od roku 1962 neurochirurgické oddelenie KÚNZ na Pionierskej ulici v Bratislave. Odtiaľ sa spolupodieľal na formovaní neurochirurgickej kliniky v novobudovanej FNsP na Kramároch.