Veľká októbrová socialistická revolúcia – sviatok proletariátu

        Na oslavu sviatku proletariátu, ktorému komunistický prevrat v Rusku ukázal nový cieľ, sa pripravovali vo všetkých socialistických štátoch. Na prípravu mohutnej manifestácie oddanosti bratskému Sovietskemu zväzu bolo v rozpočtoch vždy dosť peňazí. V 50.rokoch skutočne platilo, že oslavy budú aj keby chleba nebolo.

        Príprava na dôstojné oslavy výročia VOSR trvali vždy niekoľko týždňov. Harmonogram prerokovávali na straníckych, odborových, zväzáckych i pracovných schôdzach. Vedenia organizácií sa predháňali, ktorá najviac vynikne vo výzdobe či programe slávnostnej akadémie.

       Oddelenie propagácie si trochu vydýchli po májových dňoch a režimom kontrolované tlačiarne znovu začínajú chrliť tony materiálov o význame Veľkého októbra. Každý musí mať  dostatok plagátov s podobizňou malého bradatého muža so zdvihnutou pravou rukou.

       Tí čo mali vlani na nástenkách Vladimíra Iljiča Lenina bez pokrývky hlavy„ tento rok chcú mať fotku v baranici, na budúce bude zasa v typickej leninovke. Iní zasa oprašovali staršie materiály, ktoré sa kopili v skriniach, pretože každý rok toho bolo neúrekom.

     Výročie VOSR však musela pripomínať aj výzdoba na uliciach. Na stĺpoch sa objavujú sovietske a československé zástavy, na verejných budovách transparenty s heslami  vyjadrujúce oddanosť komunistickej veci.

     Okolie sochy Lenina na námestí v predvečer osláv vyčistia pracovníci komunálnych služieb. Musia očistiť aj samotnú sochu a dať preč pozostatky po holuboch, ktoré na nej sedávali. Treba odstrániť aj hniezdo, ktoré si nejaký vták urobil v otvorenej knihe v Leninovej ruke.

     Všetci už sú na oslavu pripravení, jedni z presvedčenia, druhí len tak, aby sa nepovedalo a mnohí ani nevedia prečo. Lámať si hlavu, prečo októbrovú revolúciu oslavujeme až v novembri nemá zmysel, tí mladší to už vedia, v škole ich všetko naučili. Na oslavy sme boli vždy pripravení.

     Deti vedeli o VOSR veľa - výročie bolo súčasťou učebných osnov

     Každý žiak na škole musel vedieť, aký význam mala Veľká októbrová socialistická revolúcia. Táto téma sa stala súčasťou učebných osnov mnohých predmetov. Už malé deti v materských školách sa učili, kto bol ujo Lenin, tí skôr narodení básnili o Stalinovi, až pokiaľ súdruhovia nezistili čo je to kult osobnosti.

     Slová „vždy keď siedmy november ukazuje kalendár, ľuďom v srdci teplo je sťa by vracala  sa jar", utkveli v pamäti mnohých. V čase výročia sa na školách organizovali recitačné súťaže s témou októbra,  deti dokonca písali básne či prózu. Téma sa teda objavuje na hodinách materinského jazyka.  K tomu patrili aj besedy s účastníkmi októbrovej revolúcie. 

   "Medzi vzorné pionierske oddiely na bratislavských školách s bohatou činnosťou patria aj pioniri a iskričky zo Základnej deväťročnej školy v Ružovej doline. V mesiaci november usporiadali už tri besedy s účastníkmi Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, navštívili Múzeum V.I.Lenina, inštalovali štyri výstavky detských prác, zhotovili jedenásť násteniek, zapojili sa do akcií Rok pionierskych činov a Čo má vedieť a poznať pionier,"  píše sa v novembri 1963 v správe z archívu TASR.

         Výročie bolo neoddeliteľnou súčasťou vyučovania ruského jazyka, ktorý musel vtedy ovládať každý dobrý občan socialistickej vlasti. Na hodinách deti písali gratulačné listy a pohľadnice svojim sovietskym priateľom, s ktorými si mali dopisovať.

     Osobitným príkladom boli napríklad výtvarná výchova. Deti kreslili  bojujúcich robotníkov v Petrohrade, útok na Zimný palác, krížnik Auróra a transparenty. Všetko malo prispieť k všeobecnému povedomiu o socialistickej revolúcii. Nevynímajúc  hudobnú výchovu, kde bol priestor pre budovateľské piesne.

      Pionierske a zväzácke organizácie, ktoré mali svoje pevné miesto na každej škole mali v tomto čase schôdze, kde sa prezentovali so svojimi výsledkami v ideologickej práci, zbere druhotných surovín a inej činnosti. Organizovali však aj kvízy a športové podujatia.  

     Námestia zaplnili zástupy mladých ľudí  s lampiónmi

     Verejné oslavy výročia VOSR boli oficiálne stanovované na určitý deň, záležalo to od mnohých faktorov. Už v predvečer osláv sa však na námestiach schádzali organizované davy ľudí, aby s svietiacimi lampiónmi prechádzali po hlavnej ulici.

     Lampiónové sprievody boli neodmysliteľnou súčasťou osláv výročia a Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva, ktorý sa začínal práve 7.novembra.  Rozsvietené lampióny  v rukách prevažne študentov mali symbolizovať svetlú budúcnosť občanov socialistickej vlasti.

     Keďže väčšina ľudí na manifestáciu išla, pretože musela, všetko muselo byť dobre organizované. Inštitúcie museli zabezpečiť to, kto konkrétne bude niesť transparent s fotografiou Lenina, či iných komunistických pohlavárov. Rovnako bolo potrebné pochodovať s transparentom vyjadrujúcim vďaku za socialistickú revolúciu.

    Týchto úkonov sa ujali predovšetkým angažovaní budovatelia komunizmu. Väčšina sa však do nosenia transparentov nehrnula, lebo v tom prípade boli na očiach. Okrem iného totiž bolo potrebné kričať heslá a po manifestácii vrátiť propagačné materiály do školy alebo závodu a  to znemožňovalo skorší odchod z podujatia.

    Na námestiach k sochám Lenina (v 50.rokoch k sochám Stalina)  sa kládli vence, bol presne stanovený harmonogram, kto pôjde prvý a kde bude položený jeho veniec. Potom sa stranícki a štátni predstavitelia odobrali na tribúny, kde zaznievali siahodlhé prejavy. Neboli však také dlhé ako na 1.mája pretože v novembri bolo už chladnejšie.

    Na všetko dozerali príslušníci Verejnej bezpečnosti a pri udržiavaní poriadku im pomáhala aj armáda. Tí boli potrební hlavne počas pochodu mestom. Napríklad lemovali celú predpísanú trasu lampiónového sprievodu, aby sa im nerozpadol. Pri náznaku, že sa objavila bočná ulička alebo nejaký podnik, mnohí mali tendenciu sprievod opustiť. Aj na toto boli organizátori pripravení.

    Historické zábery, ktoré poznali všetci