Dedo Mráz - nový symbol Vianoc
V roku 1952 sa predseda čs. vlády Antonín Zápotocký prihovoril národu s dôležitým posolstvom: "Ježiško vyrástol a zostarol, nárastli mu fúzy a stáva sa z neho Dedo Mráz. Už nechodí nahý a otrhaný, je pekne oblečený v baranici a kožuchu. "
Kde bolo, tam bolo, bola raz taká doba, ktorá zaznávala všetky kresťanské zvyky a tradície. Keď po Februárovom víťazstve pracujúceho ľudu v roku 1948 všetku moc v našej krajine prevzala do svojich rúk Komunistická strana Československa, len málokto si vtedy uvedomil, že okrem výkonnej moci si bude nárokovať aj na duchovno a súkromie človeka. A tak nasledujúce roky priniesli aj mnoho absurdností...
Vianoce s revolučným obsahom
Podľa hesla „Sovietsky zväz náš vzor“ mali ľudia v Československu prísť o najkrajšie sviatky v roku – Vianoce. Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v roku 1917, zakázali boľševici v Rusku veriacim sláviť Vianoce (1928) a siahli aj na ich symbol – vianočnú jedličku. Vianočné dni, 24. a 25. december sa stali obyčajnými pracovnými dňami. Vianočné sviatky v okliešťenej podobe, prinavrátil sovietskemu ľudu v roku 1935 J. V. Stalin. „Najdôležitejším“ sviatkom zimy sa však stalo slávenie Nového roku, na ktorý sa preniesli vianočné zvyklosti zdobenie stromčeka a obdarovávanie sa. A tak režim poslal medzi ľudí Deda Mráza s jeho vnučkou Snehulienkou...
Český Jičín – kolíska čs. deda Mráza
Čs. ideológovia prispôsobili „sovietsky vianočný model“ domácim podmienkam. Prvé pokusy zatieniť Ježiška Dedom Mrázom začali v roku 1950 v českom Jičíne. Inšpiratívny scenár ako na to, vymyslela aktívna tajomníčka miestneho Zväzu československo-sovietskeho priateľstva Anna Jirásková.
Mimoriadne rozhlasové vysielanie
„Pozor, pozor! Zvláštne vysielanie pre deti. Práve k nám dorazila správa z mysu Čeljuskin, že dedo Mráz nasadol na ruské sane, aby už 2. decembra prišiel do našej sokolovne na veľký detský karneval,“ ozývalo sa od konca novembra 1950 niekoľkokrát denne v jičínskom školskom a mestskom rozhlase. Bolo to napínavé, pretože cesta z najsevernejšieho miesta Sovietskeho zväzu bola dlhá a nebezpečná. A tak do poslednej chvíle nikto nevedel, či Dedo Mráz naozaj aj príde.
Ďalšia správa hovorila o tom, že Deda Mráza postihla v púšti Karakum nevoľnosť a každou minútou môže omdlieť. K vlaku, ktorým cestoval však v poslednej chvíli dorazili robotníci, ktorí v púšti budovali veľkolepé zavlažovacie zariadenie a priniesli mu plnú misu výbornej moskovskej zmrzliny. Dedo Mráz sa osviežil a mohol pokračovať v ceste.
ÚV KSČ o Dedovi Mrázovi
Dedo Mráz nakoniec do Jičína v roku 1950 dorazil. Prešiel zástupom ľudí, ktorí ho čakali pred miestnym kinom do telocvične, kde sa konal karneval. Anna Jirásková spísala svoje skúsenosti s organizovaním tohto podujatia a poslala ich na ústredie ZČSSP. Jej nápad využili a už v nasledujúcom roku sa konal celoštátny príchod Deda Mráza do Československa. Neprišiel však na začiatku mesiaca, ale až 31. decembra, pretože snahou KSČ bolo vymazať z detských hláv Mikuláša i Ježiška. Dokonca vyšla aj knižná publikácia Dedo Mráz príde do Československa. V roku 1953 o príchode celoštátneho Deda Mráza rokoval i Ústredný výbor KSČ. Sviatky zimy sa tak stali nástrojom ešte väčšej propagandy a ukážkou oddanosti „veľkému a staršiemu bratovi“.
