Viera Strnisková vniesla svojou plachosťou do herectva nový tón
Dňa 30. októbra 1929 sa v Hlohovci narodila herečka, zaslúžilá umelkyňa Viera Strnisková. Bola dlhoročnou členkou Slovenského národného divadla, jednou z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej povojnovej hereckej generácie.
Viera Strnisková pôvodne študovala filozofiu a medicínu na Slovenskej univerzite v Bratislave, nakoniec sa však upísala herectvu. Od roku 1948 bola členkou bratislavskej Novej scény, ale hrala aj v divadlách vo Zvolene a Nitre. Členkou SND v Bratislave sa stala v roku 1962.
Dlhá a úspešná kariéra
Vo svojej dlhej divadelnej, filmovej aj rozhlasovej kariére stvárnila veľké, tragické i komické postavy. Na divadelných doskách sa výraznejšie presadila už vo zvolenskom angažmán a divákov i odborníkov zaujala kreáciami v hrách Skrotenie zlej ženy, Geľo Sebechlebský alebo v Pygmalionovi. Významnú éru tvorilo jej pôsobenie v Nitre (vtedy si ju začínali všímať už aj filmári) a v SND, kde vynikla v slovenskom klasickom repertoári (Mara Malecká zo Ženského zákona), nevyhýbala sa však ani svetovým autorom (Scény z manželského života, Maria Stuartová). Jej doménou boli predovšetkým vážne a tragické úlohy.
Zaujímavá pre film
Od konca 50. rokov 20. storočia sa presadzovala aj vo filme. Jej filmografia obsahuje desiatky titulov, medzi nimi napríklad Prípad pre obhajcu (1964), Námestie svätej Alžbety (1965), Smrť prichádza v daždi (1965), Sladký čas Kalimagdory (1968), Dievča z jazera (1978), Sneh pod nohami (1978), A pobežím až na kraj sveta (1979), Predčasné leto (1982). Väčšie herecké príležitosti dostala v televíznych dielach Živý bič (1966), Dom Bernardy Alby (1966), v dokumentárnej snímke Rok na dedine (1967), Rysavá jalovica (1970), Nebezpečné známosti (1980), v seriáloch Život bez konca (1982) či Štúrovci (1991).
Vo filmoch vytvárala väčšinou introvertné, citovo zraňované plaché ženy, ale aj dedinčanky materského typu. Spojením zrelého intelektu so zraniteľnou emocionalitou vniesla do slovenského ženského herectva nový tón.
Významná recitátorka
Patrila medzi výrazné osobnosti slovenského recitačného umenia, účinkovala v rozhlase a uplatnila sa aj v dabingu.
Strnisková za svoju umeleckú tvorbu získala niekoľko ocenení. Od roku 2003 bola držiteľkou štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. V roku 2004 jej na šiestom ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom udelili ocenenie pre významné herečky Kvet Tálie. Bola tiež držiteľkou ceny Karla Čapka.
Viera Strnisková zomrela 31. augusta 2013 v Bratislave vo veku 83 rokov.