Viliam Turčány oslavuje vzácne životné jubileum

Viliam Turčány prebásnil stovky veršov z pera autorov viacerých národností. Do modernej slovenčiny prebásnil Proglas, slovenským čitateľom sprístupnil antickú literatúru, preložil tvorbu talianskych renesančných básnikov. Jeho tematickou oblasťou sa stala historická poetika slovenskej poézie, dejiny a poetika európskej poézie od antiky cez taliansku a francúzsku renesanciu po modernu, teória, dejiny a prax básnického prekladu.

 Narodil sa 24. februára 1928 v Suchej nad Parnou, kde vychodil ľudovú školu. Po maturite na trnavskom gymnáziu vyštudoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V štvrtom ročníku štúdia bol súčasne redaktorom vo vydavateľstve Oráč.

Po absolutóriu prišiel pracovať do Ústavu dejín slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV), kde s výnimkou základnej vojenskej služby (1952-1954) pôsobil ako vedecký pracovník až do roku 1970, keď odišiel na dva roky na univerzitu v talianskom Neapole prednášať slovenskú literatúru. Po návrate z Talianska sa opäť stal vedeckým pracovníkom Literárnovedného ústavu SAV, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1988.

Poéziu publikoval už počas vysokoškolských štúdií, a to najmä v časopisoch Borba, Plameň, Slovenské pohľady a Nová práca. Knižne debutoval básnickou zbierkou Jarky v kraji (1957), ktorú charakterizujú spomienky na detstvo, mladosť a rodný kraj. Nasledovali diela V toku (1965), U kotvy (1972), výber ľúbostnej lyriky Oliva (1974), básnický cestopis Aj most som ja (1977) alebo obsiahly výber z básnikovej tvorby Piesne (1978). Zbierka Venuše slovenského praveku (1979) je vencom štrnástich sonetov, inšpirovaných archeologickými nálezmi pravekej kultúry na našom území.

Monotematickým výberom poézie Viliama Turčányho je bibliofilské vydanie Učitelia Slovanov (1990).
 Výsledkom systematického skúmania otázok vývinu verša v slovenskej poézii sú spisovateľove monografie Na krásnu záhradu Jána Hollého (1972), Rým v slovenskej poézii (1975) a literárnohistorické štúdie o Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, Jankovi Jesenskom, Ivanovi Kraskovi a Jánovi Kollárovi.

Významné je Turčányho prekladateľské dielo najmä výbery z talianskej renesančnej lyriky, z francúzskej a antickej poézie. Vrcholom jeho prekladateľského umenia sa stal preklad Danteho Božskej komédie (Peklo a Očistec spolu s Jozefom Felixom, Raj samostatne). Tento monumentálny preklad jedného zo základných diel svetovej poézie je aj jedinečnou ukážkou možností, hĺbky a básnickej sily V. Turčányho. Je tiež autorom básnického prekladu staroslovienskeho Proglasu do modernej slovenčiny. Najstarší literárny časopis v Európe, mesačník Slovenské pohľady, vo februári 2013 priniesol cyklus piatich básní Cyrilské zlomky, ktoré zrekonštruoval básnik a znalec staroslovienskeho jazyka a písma Viliam Turčány.

Bohaté dielo a prácu Viliama Turčányho viackrát ocenili. Je nositeľom vysokého štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy, ktoré mu v januári 2002 udelil prezident SR za prínos v literárnej vede a prekladateľstve. Medzinárodná federácia prekladateľov ho v roku 1993 poctila Cenou Karla Čapka, trikrát získal Cenu Jána Hollého (1968, 1981, 1986). V roku 2000 mu Akadémia umenia a kultúry v americkej Kalifornii udelila titul Doktor literatúry.

Dostal tiež Cenu prezidenta Talianskej republiky za rozvíjanie slovensko-talianskych kultúrnych vzťahov 2002, Cenu Fra Angelico od Konferencie biskupov Slovenska 2003, Čestný doktorát Trnavskej univerzity 2005 a v roku 2007 Cenu Zory Jesenskej za celoživotné prekladateľské dielo. Za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia si v októbri 2012 prevzal Cenu Pavla Straussa. V máji 2017 získal Viliam Turčány Cenu Blahoslava Hečka za celoživotné dielo.