Sekcia

Vilma Jamnická stvárnila desiatky divadelných postáv

Vilma Jamnická pôsobila v Slovenskom národnom divadle (SND) štyri desaťročia (1929-1968), ako hosť účinkovala na scéne činohry aj neskôr. Bola vzácnou osobnosťou kultúrneho a spoločenského života. Narodila sa 13.novembra 1906.

FOTO: Činohra SND mala v Divadle P.O.Hviezdoslava v Bratislave v sobotu 21.marca premiéru hry Igora Rusnáka Líšky, dobrú noc. Na snímke Vilma Jamnická ako vidiecka žena, spolu s Jozefom Kronerom a Božidarou Turzonovovou Foto: Archív TASR, autor V.Přibyl, 21.marca 1964.

   

    Patrila do generácie mnohých známych hercov, ktorí v tridsiatych rokoch minulého storočia pomáhali rozvíjať základy Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave a napriek vojnovým podmienkam dokázali ďalej udržať a dvíhať jeho úroveň.
      Na javisku SND stvárnila množstvo rôznych postáv. Najprv to boli menšie postavy naiviek, veľmi rada spomínala na svoju prvú veľkú úlohu slepého dievčatka Berty v Dickensovom Svrčkovi pri ohni. Jej premiéra bola 29. decembra 1929, teda už v prvej sezóne, čo hrala v SND.   

    K vrcholom jej herectva sa zaradili lyrické postavy v prevažne veršovaných drámach Silvia: Hra lásky a náhody, Berta z Brünecku: Viliam Tell, Grófka Anna: Tanec nad plačom, Beatrica: Messinská nevesta, Katrena: Ako sa Vám páči. V realistickom poňatí vytvorila výrazné postavy matiek, starien, bosoriek, cigánok.

 

FOTO:V nedeľu 23. marca 1952 uviedli v Národnom divadle v Bratislave predstavenie činoherného súboru bratislavského ND, ktorá v rámci prehliadky Divadelnej žatvy predviedlo hru Viktora Egriho Spoločná cesta. Na snímke záber z prvého dejstva. Eva Kristínová (Marína) a Vilma Jamnická (Nagyová). Foto: Archív TASR, autor L..Roller, 25.marca 1952.

      Jamnickú vyhľadávali aj filmoví režiséri.


    Vo filme sa uplatnila ako typ dedinskej ženy vyznačujúcej sa klebetníctvom, čudáctvom a uštipačnosťou. Jej filmovým debutom bola Drevená dedina (1954).

    Hrala v mnohých ďalších filmoch: V hodine dvanástej (1958), Jánošík (1962), Kto odchádza v daždi (1974), Červené víno (1976), Kamarátky (1979), Kára plná bolesti (1985), či Nejasná zpráva o konci světa (Nejasná správa o konci sveta - 1997) z dielne režiséra Juraja Jakubiska.

    Účinkovala aj v množstve televíznych filmov a seriálov. Jednu z jej ostatných úloh zahrala v televíznom seriály Ordinácia v rúžovej záhrade (2007). Televíznym divákom sa predstavila aj v reláciách Anjeli strážni (2004), či v roku 2007 v reláciách Takí sme boli a Hit storočia.
    

 

FOTO: Na Novej scéne ND v Bratislave uviedli 9. januára 1952 v réžii Vladislava Pavloviča komédiu sovietskeho spisovateľa A. N. Ostrovského Bankrot. Záber z I. dejstva, Zľava: Hana Melíčková /Agrafena Kondratievna/, Vilma Jamnická /Fominišna/ a Maria Královičová/Lipočka/. Foto: Archív TASR, autor L.Roller, 9.januára 1952.

      Jamnická prežila svoje detstvo v Linzi a v Bratislave.

      Vilma Jamnická sa narodila 13. novembra 1906 ako Vilma Březinová v Barchove pri Pardubiciach v Českej republike. Detstvo a mladosť prežila najprv v rakúskom Linzi a potom žila v Bratislave.

      V roku 1925 ako 19-ročná začala študovať medicínu, rýchlo ju však vymenila za herectvo, ktorého štúdium ukončila v roku 1929 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. V tom istom roku ju angažovali do Slovenského národného divadla (SND), ktorého členkou bola štyridsať rokov, do roku 1969.

      

 

FOTO: Divadlo P.O.Hviezdoslava uviedlo v októbri 1969 ako druhú premiéru sezóny drámu Imre Madácha Tragédia človeka” v réžii Tibora Rakovského. V úlohe cigánky sa predstavila Vilma Jamnická Foto: Archív TASR, autor M.Borodáčová, 10.októbra 1969.

     

      Talent Vilmy Jamnickej sa v škole, ale aj v začiatkoch jej umeleckej kariéry rozvíjal hlavne pod umeleckým vedením Janka Borodáča. Najintenzívnejšie roky činorodého života Vilmy Jamnickej sa spájajú s významnou režisérskou osobnosťou - Jánom Jamnickým, veľkým divadelníkom a jej životným partnerom. Zvláštny a fascinujúci Ján ju veľmi upútal.

       Spolužitie veselej, nadanej a vynikajúcej herečky s mimoriadne charizmatickým a sugestívnym umelcom s temnými očami, mužom s večne hľadajúcou dušou, so sklonom k mystike, bol časom milovania, rozchodov, čakania a znova stretávania, nových lások a popri tom krásnej umeleckej činnosti. 

     Po odchode do dôchodku ostala stále, aj vo vysokom veku aktívna. Verejnosť ju poznala aj ako astrologičku, na túto tému vydala niekoľko kníh. Zomrela v Bratislave 11.augusta 2008 vo veku 101 rokov.