Rok 1954: Vysokoškoláci reagujú na aktuálne politické dianie
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave sa aktívne zapája do nášho politického života - do boja za mier, do boja proti remilitarizácii Nemecka, do príprav na voľby do Národného zhromaždenia.
Blížia sa novembrové voľby do Národného zhromaždenia (28. novembra 1954) a pracujúci ľud treba burcovať, aby si uvedomil, akú úlohu zohráva strana a štát v jeho živote.
Obyvateľov Československa ako i celého pokrokového sveta znervózňujú aktivity západných mocností. Pokiaľ prvý tajomník ÚV KSSZ Nikita S. Chruščov prejavuje dobrú vôľu napraviť vzťahy medzi Východom a Západom, západné krajiny opäť prichádzajú s novým zbrojením. Nový kurz prezidenta USA Dwighta D. Eisenhowera potlačiť komunizmus znovuzjednotením Európy, znovuvyzbrojením Nemecka a jeho pripojením do systému obranyschopnosti západnej Európy nenecháva pracujúci ľud nečinný. Ľudia masovo prejavujú svoj odpor k remilitarizácii Nemecka. Na parížskej konferencii predstaviteľov západnej Európy, USA a Kanady sa totiž 23. októbra 1954 rozhodlo o tom, že Spolkovú republiku Nemecko uznajú ako suverénny a nezávislý štát a prijmú ho do Severoatlantickej aliancie. Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny považuje túto dohodu za ohrozenie svojej bezpečnosti.
"Iniciátorom agitačných podujatí budúcich výtvarníkov je základná organizácia KSS. Z jej popudu vyšla aj posledná akcia poslucháčov - zhotovenie návrhov plagátov agitujúcich za úspech volieb, ako aj plagátov bojujúcich proti remilitarizácii Nemecka.
Do akcie sa zapojila skoro polovica študentov VŠVU. V krátkom termíne sa zhromaždilo na ústave viac hodnotných, výstižných návrhov. Pozoruhodné sú najmä práce poslucháčov Petreka, Ilavského, Kubičkovej, Kopeckej, Lebiša, Fillu, Krivoša a Chrásteka. Návrhy vystavia v týchto dňoch na Hviezdoslavovom námestí," uvádza sa v archívnej správe TASR.
