Rok 1945:Všeslovanský deň – manifestácia slovanskej vzájomnosti
Všeslovanský deň bol prvou veľkou manifestáciou slovanskej vzájomnosti. Uskutočnil sa pri príležitosti sviatku slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda 5. júla 1945 na Devíne.
Kultúrna spolupatričnosť slovanských národov mala byť po 2. svetovej vojne protiváhou k pozostatkom nemeckého vplyvu. Vládna politika na to nabádala pri každej významnejšej kultúrnej a spoločenskej akcii. Ak sa hovorilo o slovanskej vzájomnosti, myslela sa tým predovšetkým ruská a sovietska kultúra.
Snaha národne, jazykovo a kultúrne zjednotiť územie Československa bola súčasťou centralizačných a regulačných tendencií. Ešte počas okupácie sa pripravovalo zoštátnenie čs. filmu, divadelníctva, polygrafického priemyslu a nakladateľských podnikov.
Prvou veľkou manifestáciou slovanskej vzájomnosti bol Všeslovanský deň, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti sviatku slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda 5. júla 1945 na Devíne. Do Bratislavy pricestovali delegácie všetkých slovanských štátov a poprední československí politici. Pri tejto príležitosti vzniklo aj Všeslovanské združenie, ktorého predsedom sa stal Zdeněk Nejedlý.
Idea tradícií
„Každý národ má akúsi tradicionálnu ideu, do služieb ktorej vie vpriahnuť celý verejný politický a kultúrny život. I my máme tradíciu. Tradíciu cyrilometodejskú. Tradíciu najstaršieho kresťanstva v strednej Európe. Tradíciu jednako náboženskú, ako i národnú a kultúrnu, lebo krížom Kristovým solunskí bratia priniesli nám i kultúru i národné povedomie, bez ktorého naši predkovia, tvoriaci slovanský klin, iste by boli zahynuli v mori cudzích národov“, píše sa v piatom čísle Pútnika cyrilometodejského z roku 1945, pre ktorý opísal svoje pocity z prvého Všeslovanského dňa profesor náboženstva Vojtech Klein.
Slovania majú historické práva
"Dnes, keď kladieme základy našej novej vlasti, keď sme odhodlaní poslovančiť celú našu republiku, nech nám je všetkým, či už Čechom alebo Moravanom alebo Slovákom vedúcou myšlienkou idea cyrilometodejská.
Na poli kultúrnom, odhliadnúc od toho, že Cyril a Metod boli misionári, priznajme im tú zásluhu, že nám dali reč a písmo, naučili našich predkov modlitbe a orbe, zaviedli nás do radov kultúrnych národov. Toto nijaká politická strana a nijaký smer odtajiť nemôže a v tejto idei vychovaní, vedení a posilnení hrdo hlásajme, že v strednej Európe kultúrne a historické práva máme predovšetkým my", uvádza ďalej profesor V. Klein v Pútniku cyrilometodejskom z roku 1945.
