Vykonštruovaný proces odsúdil partizánskeho veliteľa V. Žingora na smrť

     Počas prvej Slovenskej republiky sa Žingor vyhol nástupu do armády a odišiel do hôr. V Turci nad  Bystričkou založil na jar 1944 partizánsku skupinu a v auguste 1944 lesný výcvikový tábor, v ktorom sústreďoval zbrane, potraviny a cvičil partizánov. Od 25. augusta 1944 po spojení so skupinou Petra Veličku v Sklabini sa stal veliteľom 2. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika. Brigáda pôsobila v Rajeckej doline, podieľala sa na obrane povstaleckého územia. Po vojne  bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy.

Nesúhlas so zmenou politiky po Februári 1948    

     Bývalý partizánsky veliteľ si svoj osud podpísal sám ešte pred komunistickým prevratom. V roku 1945 vstúpil  V. Žingor do Komunistickej strany Slovenska, v Slovenskej národnej rade bol i jej poslancom a bol aj funkcionárom Zväzu slovenských partizánov. Nespokojný s politikou strany z jej radov v júli 1947 vystúpil, otvorene ju kritizoval. Upozorňoval aj na mnohých falošných partizánov, ktorí sa po vojne z rôznych príčin vydávali za partizánov, pritom v skutočnosti sa do boja proti fašizmu vôbec nezapojili. 

     Žingor neprijal politické zmeny po roku 1948, za čo ho perzekvovali a často musel meniť zamestnanie. Finančne vyčerpaný prijal ponuku spolubojovníka nasťahovať sa do jeho chaty v horách. Tento "odchod do hôr" sa v roku 1950 stal jedným z hlavných "previnení", ktorých sa mal dopustiť.

Smrť za zničené ideály o SNP

      Realizácia akcie "Turiec", teda likvidácia údajnej protištátnej skupiny na čele so Žingorom, sa začala už v novembri 1949. Posilnená Štátna bezpečnosť v Martine a Žiline rozbehla veľké zatýkanie a domové prehliadky. Žingora chytili v horách, väznili a vyšetrovali ho v Čechách a na Slovensku v Leopoldove. Podľa žaloby Štátnej prokuratúry v Bratislave zničili ideály Slovenského národného povstania, pokúsili sa zničiť ľudovodemokratické zriadenie, organizovali branné a pomocné sily, boli stíhaní za velezradu...      

     Vo vykonštruovanom procese, jednom z prvých politických monsterprocesov na Slovensku po Februári 1948, odsúdila slovenská a česká justícia za rozvratnú protištátnu činnosť Viliama Žingora na trest smrti. Spolu s ním aj Samuela Bibzu a Ladislava Nosáka, ďalších dvoch členov štábu partizánskej brigády. Justičnú vraždu nad Viliamom Žingorom vykonali 18. decembra 1950. Dožil sa iba 38 rokov.   

V stredu 18. októbra o 9. hodine  sa začalo pred senátom Štátneho súdu v Bratislave hlavné pojednávanie s protištátnou teroristickou skupinou vlastizradcov na čele s Viliamom Žingorom a jeho siedmymi hlavnými spoločníkmi. Okrem hlavného vinníka - Viliama Žingora, bývalého úradníka a funkcionára Zväzu slovenských partizánov, ktorý sa dopustil najhnusnejšej zrady na odkaze Slovenského národného povstania, na pamiatke padlých bojovníkov odboja, na Republike a na pracujúcich masách, budujúcich našu socialistickú vlasť, boli dnes štátnym prokurátorom postavení pred senát Štátneho súdu aj zločinní spolupáchatelia a to: bývalý fabrikant Samuel Bibza, správca veľkostatku Ladislav Nosák, bývalý veľkostatkár Jozef Kubík, prednosta železničnej stanice v Turanoch Alexander Havlis, bývalý fabrikant Jozef Hrušák, úderníčka Elena Balubášová a bývalý štátny tajomník pri MNO - známy reakcionár a argalášsky exponent Ján Lichner. Štátny prokurátor ich žaluje pre kvalifikované zločiny veľzrady a vyzvedačstva. Obžalovaný Viliam Žingor. Foto: archív TASR, autor  A.Tarkoš/18. októbra 1950

      Počas obrodného procesu v apríli 1968 bol v Banskej Bystrici rehabilitačný súd, ktorý dokázal nevinu odsúdených. Rehabilitácia však bola zabrzdená nástupom normalizácie. Tá zabránila, aby sa o veci hovorilo a písalo. Plnej rehabilitácie sa Žingor dočkal až po roku 1989. Najspravodlivejšie ocenenie pre Žingora vyslovil vlastne jeho krutý "kat", brutálny vyšetrovateľ, Bohumil Doubek, ktorý v čase vyšetrovania Žingora prirovnal k Milade Horákovej. Samého Doubeka ešte za socializmu uväznili na deväť rokov za jeho kruté vyšetrovacie metódy.       

     V roku 2009 vyšla na Slovensku publikácia Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol., ktorej autorom je historik prof. Róbert Letz.

Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici za predsedníctva dr. Ivana Bartla v mene republiky oslobodil dnes spod obžaloby všetkých popravených i žijúcich členov hlavnej skupiny - Viliama Žingora, Samuela Bibzu, Ladislava Nosáka, Jozefa Kubíka, Alexandra Pavlisa, Jozefa Hrušáka, Elenu Bulubášovú a Jána Lichnera, obžalovaných zo zločinov velezrady a vyzvedačstva. Predseda senátu Krajského súdu v Banskej bystrici dr. Ivan Bartl číta rozsudok. Foto: archív TASR, autor J. Valko/29. apríla 1968