Výstavba vodného diela Ružín na Hornáde je v plnom prúde
Výstavba vodného diela Ružín sa začala v roku 1963. Hlavným cieľom bolo zabezpečiť dostatok úžitkovej vody pre okolie východoslovenskej metropoly Košice. Dokončenie prvej časti sa očakáva v roku 1967.
Ružínska priehrada má vyrábať energiu a dodávať dostatok vody pre priemyselné závody, predovšetkým najväčší hutnícky podnik v Československu - Východoslovenské železiarne.
Okrem toho nádrž mala plniť aj vodozádržné opatrenia, v čase topenia sa snehu a prívalových dažďov. Vzhľadom na jej charakter a rozloženie sa počítalo v menšej miere aj s vybudovaním malých rekreačných zariadením. Dobré podmienky tu však vznikli pre vodné športy a športové rybárstvo.
Vodné dielo dostalo názov podľa rovnomennej obce, ktorá musela v súvislosti s výstavbou tejto nádrže zaniknúť. Priehrada sa nachádza pri obci Margecany a popri nej vedie železničná trať, ktorej časť tvorí Ružínsky viadukt. Jedna časť trate smeruje na západ a druhá do Slovenského raja.
„Pre zabezpečenie dostatočného zdroja priemyselnej vody pre VSŽ a iné priemyselné závody v Košiciach, buduje sa v údolí Hornádu mohutné vodné dielo. Hrádza bude mať rozpon 300 m a maximálnu výšku 60 m. Stavebné práce si vyžiadajú náklad 240 miliónov korún,“ píše sa v roku 1964 v agentúrnej správe.
Nádrž je napájaná viacerými prítokmi. Okrem toho že sa nachádza na rieke Hornád ústia do nej viaceré potoky a rieky Hnilec a Belá.
Priehrada má dĺžku viac ako 13 kilometrov a jej hlavná nádrž sa končí priehradným múrom, ktorý má výšku 60 metrov. Za ňou sa nachádza aj ďalšia vyrovnávacia nádrž, ktorú dokončili až začiatkom 70.rokov minulého storočia.
Od tých čias, ako je priehrada dokončená, na jej brehoch vyrástli desiatky chát. Napriek tomu, že bola považovaná za raj športových rybárov, jarné i jesenné vody riek do nádrže prinášajú tony odpadu. Nejde však len o drevo a nánosy z okolitých lesov.
Žiaľ smutný pohľad býva na hladinu nádrže, keď je zaplavená množstvom komunálneho odpadu, ktorý sem Hornád prinesie z obcí, ktorými rieka preteká.
Hladinu nečistia len vodohospodári, ale výrazne sa v tejto činnosti angažujú aj ekologickí aktivisti a občianske združenia. Niekedy však sami majú pocit, že ani toto nestačí.