Rok 1956: Počet domácich zakáľačiek na Slovensku stále rastie
Na slovenských dedinách v polovici 50. rokov minulého storočia vzrástol počet domácich zakáľačiek. Najviac ich registrovali v zimnom období - teda pred Vianocami a počas fašiangových dní.
Vtedajší odborníci na rozvoj socialistického poľnohospodárstva nárast domácich zabíjačiek odôvodňovali zvýšeným využívaním pokrokových metód v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Za nositeľov pokroku sa prirodzene považovali vznikajúce jednotné roľnícke družstvá.
Pravdou však je, že v období tesne pred a po vojne sa prasatá chovali na gazdovstvách a tí chudobnejší si ich dovoliť nemohli. Propaganda socialistického družstevníctva však hovorí, že vtedy si mohol bez problémov ošípanú vychovať každý družstevník.
Družstevníci majú možnosť získavať nie len odstavčatá, ale aj krmivo, ktoré je súčasťou naturálnych odmien. Záleží teda len na ich šikovnosti ako ho vedia zhodnotiť.
„V období od 1. októbra 1954 do 30. septembra 1955 sa na Slovensku vydalo dovedna 144.600 zakáľacích listov už v období od 1. októbra 1955 do 20. januára 1956 bolo už takmer o 38.000 viacej zakáľačiek, keď počet stúpol na 182.500,“ píše sa v agentúrnej správe z archívu TASR.
Na slovenských dedinách sa v tom čase počas zabíjačkového obdobia rozpútaval boj o dobrých majstrov mäsiarov. Spracovávať mäso domáce výrobky si totiž netrúfali ani tí najskúsenejší gazdovia.
Koncom januára malo jatočnú hmotnosť aj prasiatko družstevníka Martina Filípka z Hlbokého, okres Senica. Keďže sa uvoľnil termín a majster mäsiar mal čas, pustili sa do zakáľačky.
„Družstevník odpracoval v minulom roku s manželkou spolu 700 pracovných jednotiek. Po deväť korún dostali za ne zaplatené už v zálohách a teraz dostanú ešte doplatok 7000 korún,“ píše sa v agentúrnej správe.
Okrem toho treba ešte započítať do ich príjmu aj 28 metrákov obilia a krmoviny pre dobytok, ktorý si chovajú zo záhumienku. Tam sa im urodí aj dostatok zemiakov pre domácnosť, zeleniny a krmovín. To všetko im umožňuje chovať kravu, štyri ošípané a domácu hydinu.
Doma chované prasiatko sa muselo spracovať do posledného kúska a nič nesmelo vyjsť nazmar. Keďže mrazničiek nebolo, mäso sa muselo spracovávať tak, aby vydržalo čo najdlhšie.
