Dostavte sa ihneď k vojenskému útvaru
Mladí muži, ktorí sa dostali na základnú vojenskú službu až po novembri 1989, si ani nevedia predstaviť, ako asi fungovali manévre. Štát si totiž dával záležať na tom, aby boli muži vždy pripravení nastúpiť v prípade mobilizácie na svoje miesta v armáde.
Cvičenie záloh mali muži absolvovať každé štyri roky, ale aj to záležalo od odbornosti a pozícií, ktoré mali vojaci. Volalo sa to manévre. Tie sa spravidla rozdeľovali do niekoľkých kategórií. Pri pravidelných cvičeniach muža zavolali na niekoľko dní do kasární, obliekli mu uniformu a na chvíľu sa opäť stal vojakom. Potom boli tzv. precvičovania dôstojníkov z radov záklaďákov a v tomto prípade išlo skôr o nejaké školenie a zvyšovanie hodností.
Sofistikovanejšou formou boli stmeľovacie cvičenia, kedy povolávali na manévre vojakov, aby zosúladili jednotlivé činnosti. Konečne najvyššou formou manévrov bola cvičná mobilizácia. Tá sa diala v súhre so štátnymi úradmi, pretože vojenské tzv. spojky vytiahli z domov najskôr doručovateľov povolávacích rozkazov.
Otázne je, ako by sa asi dnes zachoval muž, keby mu v noci zazvonili pri dverách vojaci v uniforme a do ruky mu vložili povolávací rozkaz so slovami „dostavte sa do rána do štvrtej hodiny alebo ihneď na miesto určenia“. Doručovatelia potom roznášali povolávacie rozkazy po vojakoch v zálohe s informáciou, že tam a tam ich čakajú autobusy, ktoré ich kyvadlovou dopravou zvážali z celého obvodu k príslušným jednotkám. Pre niekoho by to dnes bolo asi nepredstaviteľné.
