Rok 1993: Začína sa zbierka na národný poklad Slovenskej republiky

     "Umelecko-spoločenským večerom otvorili 31. januára v Slovenskom národnom divadle zbierku na národný poklad Slovenskej republiky. Vyhlásila ju Matica slovenská s cieľom posilniť pocit spolupatričnosti Slovákov doma i vo svete. Slovensku, ktoré začalo písať novú kapitolu svojej histórie ako samostatný štát, má zbierka dopomôcť k tomu, aby bolo nezávislé aj svojím imaním", uvádza sa v archívnej správe TASR.

Zle investované peniaze

     "Bola to reminiscencia na Slovenský štát. Do konca roka 1993 sa vyzbieralo 22 miliónov korún a potom sa tie peniaze zle investovali", povedal pre TASR riaditeľ Slovenského historického ústavu MS Ivan Mrva. "Zámer bol posilniť národné povedomie – dám peniaze na štát, ktorý vzniká. Stmelíme sa aj okolo tejto akcie ako národ. Nebolo však ujasnené komu by to vlastne malo ísť", dodal Mrva.

     Ľudia okrem finančnej hotovosti venovali na národný poklad rôzne predmety z drahých kovov i umelecké diela. Veľké podniky prispievali do zbierky státisícmi korún, svojho prvého mesačného platu v prospech národného pokladu sa zriekol aj vtedajší prezident SR Michal Kováč. Na národný poklad sa skladali aj krajania v zahraničí. Do roku 1998 sa vyzbieralo viac ako osem kilogramov zlata, vyše 31 kg striebra a tisícky ďalších predmetov z drahých kovov a viac ako 20 miliónov Sk.

     Namiesto toho, aby sa peniaze uložili do Národnej banky Slovenska, sa vtedajší predseda MS Jozef Markuš rozhodol cez Nadáciu Matice slovenskej investovať väčšiu časť finančnej zbierky do Podielového družstva Slovenské investície. To sa po troch rokoch ocitlo v konkurze a skrachovalo. Slovenský národ tak prišiel o 26 miliónov slovenských korún (približne 870 tisíc eur).

Slováci sa zbierali a Česi rozdeľovali

     Zbierka na národný poklad SR sa svojím zámerom ponášala na zbierku, ktorá sa organizovala počas trvania tzv. Slovenského štátu. V júli 1939 slovenská vláda na svojom zasadnutí rozhodla o zriadení Fondu hospodárskej samostatnosti, známeho ako zlatý poklad. Občania doň mohli prispievať drahými kovmi, cennými predmetmi i finančnou hotovosťou. Právo manipulovať so zhromaždenými prostriedkami mal minister financií. Vecné dary boli uložené v Hlavnom ústave Slovenskej národnej banky (SNB). Zbierka sa oficiálne spustila v októbri toho istého roka.

     Z materiálov Historického ústavu Slovenskej akadémie vied vyplýva, že do zbierky prispelo vyše 90.000 darcov. Jej výsledkom bolo viac ako tri kilogramy čistého zlata, 60 kilogramov čiastočne zlatého kovu, 1873 kilogramov čistého striebra, 344 čiastočne strieborných predmetov, cenné papiere v hodnote dva a pol milióna korún a desať miliónov korún v hotovosti. Tieto prostriedky boli použité na splatenie štátovkového dlhu a roztavené zlato bolo uložené ako rezerva štátu. Každý darca, ktorý zložil na zlatý poklad dar v hodnote minimálne sto korún, dostal oceľový prsteň s nápisom "Slovenský štát ďakuje", ktorý vyrábala Štátna mincovňa v Kremnici.

     Vtedajší guvernér SNB Imrich Karvaš nechal pred koncom druhej svetovej vojny veľkú časť zlatého pokladu, ktorého súčasťou boli aj predmety a financie vyzbierané v zbierke, vyviezť do Švajčiarska. Zvyšok zlatých rezerv, ktoré zostali na Slovensku odviezli povstalci do Moskvy. Po skončení vojny sa slovenský zlatý poklad vrátil do Československa. O jeho využití sa však rozhodovalo už v Prahe.