Sekcia

Deň Zboru národnej bezpečnosti

História Zboru národnej bezpečnosti sa začala písať 17. apríla 1945, keď čs. vláda Národného frontu schválila hlavné zásady nového bezpečnostného aparátu. Tento deň sa oslavoval ako Deň Zboru národnej bezpečnosti.

     V júni 1945 bolo v Československu zrušené četníctvo-žandárstvo. Nahradila ho jednotná zložka Zbor národnej bezpečnosti. Jej úlohou bolo chrániť ľudovodemokratické zriadenie, strážiť štátne hranice, zaistiť bezpečnosť osôb a majetku ako aj udržovať verejný poriadok. Po troch mesiacoch od vzniku v ňom pracovalo takmer 34 500 príslušníkov. Vznikli zemské odbory bezpečnosti, tri v Čechách (Praha, Brno, Ostrava) a jeden na Slovensku (Bratislava). Tie riadili všetky zložky vnútornej národnej bezpečnosti: vnútro (ZNB, Štátnu bezpečnosť a kriminálnu službu), spravodajský úsek, právny a správny úsek, dopravný úsek.

     V lete 1945 vznikol aj Pohotovostný pluk, ktorého úlohou bolo odhaľovanie činnosti nacistických teroristických skupín, ktoré sa podieľali na sabotážnych a diverzných akciách na oslobodenom území (wehrwolf a i.). Neskôr bol Pohotovostný pluk reorganizovaný na Pohraničné útvary ZNB.

Už jedenásť rokov vedie 10-členný kolektív Obvodného oddelenia VB v Sečovciach náčelník major Ján Hurčík. Špecifikom práce jeho kolektívu je hlavne výchovné pôsobenie na cigánskych spoluobčanov, ktorých na sečovský obvod pripadá okolo 1 200. Z iniciatívy tunajšieho OO VB vznikla i päťčlenná jednotka PS VB z radov cigánskych spoluobčanov. Major Ján Hurčík s členmi PS VB, sprava Jozefom Kotlárom a Júliusom Sabom pri rozhovore s cigánskymi spoluobčanmi. Foto: archív TASR, autor M. Krajňák/15. apríla 1983

Vznik verejnej a štátnej bezpečnosti

     Od roku 1950 existovalo Ministerstvo národnej bezpečnosti, ktoré riadilo ZNB. Keďže však svoju prácu „nezvládlo“, v októbri 1953 bolo zrušené a všetky kompetencie prešli na ministerstvo vnútra. Od januára nasledujúceho roku bola riadiacim orgánom Verejnej bezpečnosti (VB) Hlavná správa VB. Postupne sa zriaďovali oddelenia VB po celej republike, ktoré mali zabezpečiť verejný poriadok, ochranu majetku, života a zdravia občanov, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a i.

     ZNB pozostávalo z dvoch zložiek: Verejnej bezpečnosti – uniformovanej zložky, ktorá sa podieľala na udržovaní verejného poriadku a Štátnej bezpečnosti, ktorá bola tajnou zložkou zboru, zriadená za účelom sledovania odporcov totalitného režimu a pracovala s rozsiahlou sieťou spolupracovníkov – agentov. V roku 1970 boli zriadené pohotovostné útvary. Na Slovensku bol dislokovaný v Pezinku a plnil aj funkciu rezortného školstva.

Podrobný rozbor príčin a okolností dopravných nehôd je hlavným podkladom pre zameranie dopravno-bezpečnostných akcií dopravných inšpektorátov ZNB v jednotlivých okresoch. Takýchto rôzne špecializovaných akcií uskutočnili vlani vo východoslovenskom kraji viac ako tisíc. Foto: archív TASR, autor S. Písecký/15. apríla 1988
Práporčík Milan Sopko /vľavo/ a práporčík Juraj Kuiž pripravujú RAMER3P na meranie rýchlosti v obci Košická Belá. Foto: archív TASR, autor S. Písecký/15. apríla 1988

Technické vybavenie Verejnej bezpečnosti

     ZNB takmer počas celej svojej novodobej éry používala pre svoje služobné účely pištole ČZ vz.50/70 raže 7,65 Browning, ktoré sa vyrábali v Strakonickej zbrojovke. Od 50-tych rokov do roku 1967 bola uniforma príslušníka VB tmavomodrá, potom sa prešlo na zelenú farbu, tzv. olivu.

     Aj vozový park najskôr kopíroval farbu uniforiem (boli modré). V rámci vozidiel sa používali značky Volga GAZ 21, Moskvič 408, Škoda 1202 a i. Tieto vozidlá však neboli u príslušníkov VB obľúbené, pretože boli málo priestranné a dvojdverové. Situácia sa čiastočne zlepšila v roku 1973 keď sa vozový park doplnil o vozidlá VAZ LADA 1200, neskôr VAZ 2102 kombi. Do roku 1975 boli všetky vozidlá  v modrej farbe s bielym pásom cez celé auto a na dverách vodiča a spolujazdca bol nápis „Verejná bezpečnosť“. V polovici 70-tych rokov ich nahradili žlto-biele autá VB.

Podpráporčík Milan Krafčík a vzorný člen PS VB Tibor Novák sú spokojní, nakoľko vodič nenafúkal. Najčastejšou príčinou dopravných nehôd pod Tatrami je neprimeraná rýchlosť, za ktorú udelili v minulom roku najviac pokút - vyše 2 tisíc. Za jazdu pod vplyvom alkoholu odobrali vlani vyše 200 vodičských preukazov. Foto: archív TASR, autor S. Písecký/16. apríla 1986
Pri meraní rýchlosti - nadstrážmajster Pavol Pješčak. Foto: archív TASR, autor S. Písecký/16. apríla 1986

 

     K popularizácii práce ZNB bol v 70-tych rokoch natočený aj televízny seriál Tridsať prípadov majora Zemana. Zbor národnej bezpečnosti zanikol v roku 1991 a nahradil ho Policajný zbor SR.