Rok 1975: V Komárne do konca roka dokončia nový Závod 29. augusta

     „Ako hovorí riaditeľ nového Závodu 29. augusta v Komárne Emil Roman, ktorý zabezpečuje výstavbu a zábeh výroby v tomto závode, stavebné práce dobre pokračujú, stavbári Hydrostavu Bratislava, závod Komárno ho majú do konca roku vrátane terénnych úprav dokončiť.

     Je predpoklad, že tento termín skrátia. Dve výrobné haly o rozmeroch 54 x 54 m, ktoré sú už v prevádzke, predstavujú nový moderný typ oproti doterajším etážovým výrobniam“, uvádza archívna správa TASR.

     Československo bolo kedysi obuvníckou veľmocou. Preslávil ho predovšetkým Tomáš Baťa, po jeho smrti v roku 1932 jeho nevlastný brat Ján Antonín. Ich závody boli v medzivojnovom období najväčším exportérom obuvi na svete. Najznámejšiu slovenskú obuvnícku fabriku – bývalé ZDA Partizánske, začali budovať v auguste 1938. Pred vypuknutím 2. svetovej vojny (júl 1939) odišiel Baťa do exilu a viac sa z neho nevrátil. Po vojne podniky znárodnili a jeho obvinili z kolaborácie. V roku 1949 značka Baťa zanikla, nahradila ju nová – Svit. Premenovali sa aj obuvnícke bašty. Zo Zlína sa razom stal Gottwaldov, z Baťovian Partizánske.

     Obuvnícky priemysel v bývalom Československu napredoval vysokým tempom a topánky sa stali výnosným vývozným artiklom mladého socialistického štátu. Šili sa v Gottwaldove – podnik Svit, v Skutči – závod Botas, v Třebíči – značka Bopo, v Zruči nad Sázavou – detská obuv Sázavan. Na Slovensku vyrástli okrem Partizánskeho obuvnícke závody v Bardejove, Snine, Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi, Komárne.

     Vrchol obuvníckej výroby dosiahlo Československo na prelome 70. a 80 rokov. Ročne sa navrhovalo okolo štyritisíc modelov obuvi a vyrábalo sa približne 130 miliónov párov topánok. Polovica produkcie sa vyvážala.