Rok 1945:V Hlohovci dali do prevádzky vojnou zničený most
Prvý vlak do Hlohovca prišiel z Leopoldova po železničnom moste v roku 1897. Ustupujúce nemecké vojská ho počas 2. svetovej vojny zničili. Provizórne ho mestu prinavrátili 26. augusta 1945.
Železničný most cez rieku Váh pri Hlohovci mal šesť polí a bol dlhý 280 m. Bol to najdlhší most na trati Leopoldov - Hlohovec. Počas 2. svetovej vojny bol most v apríli 1945 ustupujúcou nemeckou armádou vyhodený do vzduchu. Z pilierov zostala len hromada kameňov, železničné konštrukcie boli ešte zvlášť každá prerezaná na tri kusy.
Keďže išlo o veľmi dôležitú hospodársku a dopravnú spojnicu, po ktorej sa dovážalo uhlie z handlovských baní do Bratislavy, k oprave zničeného mosta sa pristúpilo už o niekoľko dní - 10. apríla 1945.
Pre stavbu bárok mosta bolo vyrúbaných 1557 stromov. Vybudovaných bolo 449 pilot. Okrem stavebnej firmy z Bratislavy na stavbe pracovali aj vojaci železničného pluku z Pardubíc, ženijného pluku z Komárna a skupina trestancov z blízkeho Leopoldova.
Spolu 1003 pracovníkov dohotovilo provizórny železničný most 25. augusta 1945. Zaťažkávaciu skúšku na moste vykonal na druhý deň, 26. augusta parný rušeň 524.1130 z Leopoldova. Prvý vlak po ňom následne prešiel o 14.20 hod. aj s povereníkom dopravy a verejných prác ing. Kornelom Filom.
Nový železničný most v Hlohovci následne vybudovala Hornonitrianska stavebná spoločnosť z Prievidze. Opory boli postavené na pôvodných základoch a firma ho dokončila 22. augusta 1947. Oceľovú konštrukciu mosta zhotovili Stredoslovenské železiarne, n. p. Podbrezová. Montáž sa začala ešte v júli 1947 a dokončili ju 26. januára 1948.
...ďalší most v Hlohovci
V auguste 1964 odovzdali v Hlohovci do prevádzky ďalší most cez rieku Váh. Nový cestný železobetónový most meral 342 m a mal 7 polí. Pracovníci Doprastavu ho dohotovili 36 dní pred termínom.
Pri jeho budovaní použili pokrokové metódy výstavby, napríklad pri zakladaní pilierov letmú betonáž, ktorú uplatnili na troch hlavných poliach. Najdlhšie z nich má 80 m. Progresívnou technológiou výstavby sa oproti klasickej konštrukcii znížila celková váha mostného telesa zhruba o tretinu. I náklady na jej výstavbu boli o tretinu nižšie.
