Život herečky Nadi Hejnej bol úzko spojený s martinským divadlom
Herečka a členka martinského Divadla Slovenského národného povstania Naďa Hejná patrila k výrazným osobnostiam našej divadelnej kultúry. V stredu 6. októbra uplynie 110 rokov od jej narodenia.
FOTO: V rámci osláv 15. výročia trvania profesionálneho divadla v Martine uvedie Armádne divadlo Slovenského národného povstania, nositeľ Radu práce v Martine, v sobotu 31. januára premiéru hry F. Pavlíčka Čierna vlajka v réžii Milana Belohlávka podľa slovenského prekladu Martina Hollého. Naďa Hejná v úlohe vdovy Kociánovej. Archív TASR, autor F.Kocian, 31.januára 1959.
Pokračovateľka legendárneho martinského rodu Pietrovcov začínala ako horlivá ochotníčka, ktorá sa stala uznávanou a obdivovanou profesionálkou. Jej herecké umenie ju v histórii slovenského divadelníctva zaradilo na popredné miesto.
Hejná sa narodila 6. októbra 1906 v Martine v rodine, v ktorej bolo ochotnícke divadlo súčasťou života. Po otcovi Milošovi Pietrovi, redaktorovi Slovenského hlásnika a matke Márii, ochotníckej herečke a režisérke, zdedila blízky vzťah k umeniu. Aj zásluhou svojich rodičov po prvý raz stála na javisku Slovenského spevokolu už ako sedemročná.
FOTO: V Martine sa v dňoch 12.-14. augusta konali oslavy 125. výročia založenia Matice slovenskej, prvej celonárodnej inštitúcie Slovákov. Na vernisáži stálej expozície o živote a diele K. Plicku v Blatnici boli prítomné aj národná umelkyňa - poetka Maša Haľamová, rodáčka z Blatnice /vľavo/ a herečka zasl. um. Naďa Hejná. Foto: Archív TASR, autor V.Benko, 22.augusta 1988.
Počas svojho plodného umeleckého života vytvorila na profesionálnom i ochotníckom javisku vyše 240 rôznorodých kreácií. Originálne herectvo Nadi Hejnej charakterizoval zmysel pre realistickú drobnokresbu a hlboké vcítenie sa postáv, ktoré tak získali veľa dynamiky a vitálnosti. V roku 1944 sa vtedy 38-ročná Hejná pričinila o založenie Slovenského komorného divadla v Martine, v ktorom potom pôsobila ako profesionálna herečka.
FOTO: V rámci osláv 15. výročia trvania profesionálneho divadla v Martine uvedie Armádne divadlo Slovenského národného povstania premiéru hry F. Pavlíčka Čierna vlajka v réžii Milana Belohlávka podľa slovenského prekladu Martina Hollého. Naďa Hejná v úlohe vdovy Kociánovej a Štefan Kvietik ako Viliam Just. Foto: Archív TASR, autor F.Kocian, 31.januára 1959.
Počas Slovenského národného povstania bola hlásateľkou Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. S malou prestávkou bola javisku verná až do roku 1980. Ako predstaviteľka najrozmanitejších ženských charakterov všetkých žánrov ovládla celú škálu hereckých výrazových prostriedkov v komediálnych, tragických i groteskných polohách.
FOTO: V rámci osláv 15. výročia trvania profesionálneho divadla v Martine uvedie Armádne divadlo Slovenského národného povstania premiéru hry F. Pavlíčka Čierna vlajka v réžii Milana Belohlávka podľa slovenského prekladu Martina Hollého. Naďa Hejná v úlohe vdovy Kociánovej. Foto: Archív TASR, autor F.Kocian, 31.januára 1959.
Herecký talent Nadi Hejnej nebolo možné prehliadnuť ani na filmovom plátne a v televízii. Okrem mnohých ďalších zažiarila v poetickej dráme Marketa Lazarová (1967), vo filmoch Očovské pastorále (1973), Ružové sny (1976) či Mŕtvi učia živých (1983), ako aj v známych televíznych seriáloch Straty a nálezy (1975) alebo Lekár umierajúceho času (1983).
Uznávaná herečka zomrela 7. februára 1994 v Štiavničke vo veku 87 rokov. Je pochovaná v rodinnej hrobke na Národnom cintoríne v Martine.
FOTO: V predvečer 10.výročia oslobodenia hlavného mesta Slovenska hrdinskou Sovietskou armádou usporiadal Ústredný výbor Slovenského národného frontu a Ústredný národný výbor v Bratislave v nedeľu 3.apríla v Národnom divadle slávnostný večer. Bohuš Králik, člen Armádneho divadla v Martine v úlohe Stessela a Naďa Hejná v úlohe jeho ženy Viery Alexejevny v hre Port Artur. Foto: Archív TASR, autor L.Roller, 3.apríla 1955. FOTO: Na tretej budove Matice slovenskej v Martine odhalili v utorok 30.augusta v rámci osláv 22.výročia SNP a 40.výročia rozhlasu na Slovensku pamätnú tabuľu. Medzi účastníkmi slávnosti boli aj viacerí organizátori matičného vysielania, ktoré v období tzv. slovenského štátu, od roku 1943 pomáhalo pokrokovým programom upevňovať národné povedomie. Medzi účastníkmi odhalenia pamätnej tabule boli aj viacerí organizátori matičného vysielania, ktoré v období tzv. slov. štátu, od roku 1943 pomáhalo upevňovať národné povedomie: zľava: Ivan Turzo, Gabriel Rapoš, Naďa Hejná, štvrtý zľava je Jozef Vrabec, terajší riaditeľ televízie na Slovensku. Foto: Archív TASR, autor J.Valko, 30.augusta 1966.
