Rok 1949: Premiéra slovenskej národnej opery Krútňava

     Krútňava je najznámejšia a najhranejšia slovenská opera. V zahraničí ju hrávali aj pod názvom Katrena, podľa mena hlavnej predstaviteľky.

Nový štát potrebuje národnú operu    

     Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 vyvstala naliehavá úloha dodať novému štátu reprezentatívne operné dielo. Dovtedajšie opery slovenských skladateľov J. L. Bellu Kováč Wieland, či M. F. Bystrého Detvan neboli pre tento účel vhodné.  A tak si v roku 1940 vtedajší vládny komisár Slovenského národného divadla Dr. Úradníček  pozval básnika Jána Smreka, literárneho vedca Andreja Mráza a hudobného skladateľa Eugena Suchoňa  na stretnutie, aby  ich oboznámil s výzvou na vytvorenie slovenskej národnej opery.

Dopomohla náhoda

     Suchoň mal už v tom čase za sebou úspešne odprezentované a ocenené diela Baladická suita (1934-1936), Žalm zeme podkarpatskej (1937-1938) i hudbu k historickej hre I. Stodolu Kráľ Svätopluk. Vedel, že  potrebuje veľmi dobrú predlohu,  ktorá by bola základom skutočne moderného diela. Rozhodoval sa medzi Stodolovou Bačovou ženou i Hviezdoslavovou Hájnikovou ženou. Náhoda však chcela, že na liečebnom pobyte v kúpeľoch Korytnica  sa dostal k novele Mila Urbana Za vyšným mlynom.  Natoľko ho zaujala, že ešte počas tohto  pobytu vypracoval základnú osnovu budúcej opery.  Dielo komponoval od roku 1941. Najprv zložil hudbu a až potom napísal Libreto. Spolupracoval na ňom s operným spevákom Štefanom Hozom, režisérom Jánom Jamnickým a básnikom Jánom Poničanom.

Najlepšia opera po 2. svetovej vojne

     Krútňava je dramatickým príbehom zo slovenskej dediny. Príbeh "hriechu a odpustenia" pozostáva zo šiestich obrazov. Typická zápletka lásky dvoch mužov k jednej žene, vražda soka zo žiarlivosti, svadba, narodenie dieťaťa, ozývajúce sa svedomie a smrť hlavného hrdinu v ovzduší zmierenia a odpustenia. Premiéra v bratislavskom SND 10. decembra 1949 i jej uvedenie v máji 1950 na  hudobnom festivale Pražská  jar mala u obecenstva i hudobnej kritiky veľký úspech. Hlavné úlohy v nej odspievali Margita Česányiová - Katrena, Štefan Hoza - Ondrej Zimoň a František Zvarík - starý Štelina.  Bola to najlepšia  opera v povojnovej ére Československa.

Cenzúre prekážal Boh

     Päťdiesiate „ideologické“ roky, kedy boli podrobovaní kritike všetci a všetko a všade sa hľadal „ triedny nepriateľ“ postihli aj národnú operu.  Objavili sa výhrady,  formulovala ich vplyvná kritička Zdenka Bokesová, že Krútňava je príliš kresťanská. Krútňavu tak  stiahli z repertoáru a podrobili ju „verejnej diskusii“.  Suchoňa predvolali na ÚV KSS kde podmienili jej ďalšie hranie v divadle ideovým prepracovaním.  Skladateľ sa dlho bránil, paradoxne ešte v roku 1951 získal za slovenskú národnú operu štátnu cenu 1. stupňa.  Nakoniec ho k prepracovaniu Krútňavy prehovoril český dirigent Zdeněk Chalabala, ktorý bol Suchoňov veľký priaznivec.  Prepracovaná verzia Krútňavy mala premiéru 5. decembra 1952.

Hriech a odpustenie strieda zločin a trest

     Skladateľ bol donútený zmeniť záver opery – Katrenin syn sa stal vnukom dobrého Štelinu a nie synom zločinca Ondreja Zimoňa.  Pretextoval mnohé pasáže, ktoré mali náboženský obsah a potlačil nábožnosť starého Štelinu. V takejto verzii sa potom opera hrávala doma i v zahraničí.  SND ju naštudovalo v rokoch 1952, 1965 a 1978. Košické divadlo ju hrávalo v rokoch 1953, 1965, 1976 a 1996. Divadelná scéna v Banskej Bystrici ju mala na programe v rokoch 1963, 1972 a 1988.

 Pôvodná verzia až po 50 rokoch

     Začiatkom 60. rokov minulého storočia, keď sa politická atmosféra trochu uvoľnila, uviedli  už iba čiastočne cenzurovanú operu Krútňava na javisku opery v Banskej Bystrici (1963). Vrátili jej pôvodný záver, avšak zmienky a odvolávky na Boha, spomínanie hriechu a farára boli stále zakázané.  Až rok 1999 odstránil zásah cenzúry do tohto diela.