Vorošilovo - výkladná skriňa socializmu

     Považie, údolie kedysi neskrotného, prudko tečúceho Váhu, je dnes svedkom nebývalého rastu Slovenska. Nové hydrocentrály, závody, sídliská - to je obraz niekdajších romantických zákutí pastierov oviec, za ktorými sa skrývala neuveriteľná bieda slovenského ľudu.

Mesto pre ľudí socializmu a komunizmu

     Povyše železničnej stanice svetoznámych kúpeľov Trenčianskych Teplíc, v chotári medzi obcami Kolačín a Trenčianska Teplá, vyrastá na ploche 115 ha (vrátane komunikácií, námestí, parkov, sadov, športových ihrísk) nové socialistické mesto Vorošilovo.

     Po dostavaní tohto mesta, v ktorom jeho navrhovatelia - národný umelec Jiří Kroha a kolektív spolupracovníkov, harmonicky a nenásilne uplatňujú socialistický realizmus v architektúre, tu bude bývať 25.000 ľudí.

Základ bohatá ľudová tvorivosť

     Stavba hlavných budov budúceho mesta je architektonicky prevedená na podkladoch koncepcií klasickej architektúry až po najmenšie detaily. Objekt začína soklom vychádzajúcim z obkladu kamenného prízemia. Prízemie je bosované so soklovou i kordonovou rímsou a prechádza do hladkej omietky ukončenej hlavnou rímsou nad 4. poschodím. Piate poschodie zdobia grafitom. Pri tomto spôsobe výzdoby stavitelia najkrajších budov Vorošilova čerpali z nepreberného bohatstva ľudovej tvorivosti, ktorej krásne vzory nachádzajú na okolitých stavbách na Považí. Nový architektonický ráz týchto budov, riešený duchom socialistického realizu, urobí budúcim Vorošilovčanom pobyt v ich meste radostným a príjemným.

Studená vojna podnietila vznik nového mesta

     Začiatkom 50-tych rokov, keď Studená vojna medzi Východom a Západom začala naberať na intenzite a komunistická propaganda pripravovala ľudí na ďalší možný vojnový konflikt sa začalo na Slovensku s výstavbou prvého socialistického mesta Vorošilova (dnes Nová Dubnica). Keďže v neďalekej Dubnici bol významný strojársky podnik Závody K. J. Vorošilova , predpokladalo sa, že počas vojnového konfliktu budú bombardované. Preto bolo potrebné vystavať nové mesto obďaleč.

Mesto bez kostola

     S výstavbou nového mesta, v ktorom nič nesmelo pripomínať Boha, sa začalo v roku 1951. Bol to čas, keď v Československu ľudia naplno prežívali kult Stalina.

     Dôležitou úlohou vybudovať vzorové mesto nového socialistického, možno až komunistického človeka bol poverený významný český architekt, národný umelec Jiří Kroha. Projekt bol rozsahom a veľkorysosťou na tú dobu ojedinelý. Kvôli nemu zriadili aj architektonický ústav s desiatkami pracovníkov.

Víťazný oblúk v tvare ozubeného kolesa

     Mesto malo byť prehľadné, malo mať perspektívu. Do Vorošilova sa malo vchádzať po triumfálnej ceste cez akýsi víťazný oblúk, ktorý mal pripomínať ozubené koleso. Veľké námestie malo byť vhodné na masové prehliadky a manifestácie, v jeho čele mal stáť kultúrny dom. Kúsok  za ním mal byť do svahu vsadený amfiteáter pre tisícky ľudí. Vnútrobloky domov mali byť plné zelene.

Smrť Stalina, koniec Vorošilova

     Na jar roku 1953 Stalin zomrel. Začalo sa hovoriť o nezdravom stalinistickom kulte. A tak postupne zišlo aj z veľkolepých plánov výstavby Vorošilova. Architekt Kroha bol z projektu v roku 1955 odvolaný. V roku 1957 bola zakladacou listinou z nedokončeného Vorošilova vytvorená obec Nová Dubnica, ktorá získala štatút mesta 1. júla 1960.